Page 85 - Kronika

Michal Kapasný spomína
sme sa skryli v kríkoch a pozerali na druhú stranu Váhu, na podstre-
čanskú cestu, kde pomaly postupovali smerom k Lipovcu a Vrútkam
nemecké tanky s bielym krížom – tzv. „tigre“. Hory tejto doliny boli
z obidvoch strán obsadené partizánmi a zmiešanina výstrelov, striel
z pušiek, automatov a guľometov, s výkrikmi ranených, alebo bojo-
vými ozvenami z hrdiel vojakov, vzbudzovala v mojom vyvíjajúcom
myslení o živote, hrôzu a bôľ, ktorý zvieral srdce mladého človeka,
v rannom rozvoji telesného a najmä duševného života. Tieto prvé
dotyky, pre mňa s nepochopiteľnou otázkou „prečo?“ zasiahli citovú
sféru, zaznamenali v nej i miesto pre smútok a predurčovali človeka
k inému boju, ako som prežíval, k boju o dobro duše, o lásku člove-
ka k človeku, ktorú som v mojom živote vždy vyhľadával i tam, kde
sa zdala, akoby neprítomná. Veľkým a víťaziacim nástrojom k tomu
bola predovšetkým rodičovská výchova. A tá pramenila v hodnotách,
ktoré sme od kolísky príjmali my, členovia nášho rodu, pre čisté po-
hľady, slová a skutky. Preto i vnímanie hrôzostrašných výjavov cez
môj detský strach a nepochopiteľnosti ľudských konaní, vyvoláva
vo mne iný výkrik a to „nezabúdaj“. Ten sa ozýva vždy vtedy, keď
v rámci mojich skromných umeleckých a literárnych počinov, tvorím
pre ľudí hodnoty na poučenie, pookriatie či očistu duše, ale i zábavu,
ktorá zasa patrí k relaxačným a kompenzačným formám pretechni-
zovaného, moderného života.
V mojom rodnom dome, na Hrnčiarskej ulici číslo 173, u Ka-
pasnov, som vyrastal s dvoma súrodencami, Vladom a Rudom,
pod vzorným dohľadom rodičov. Mama, Mária Kapasná, rodená
Blahová a otec – apa, Martin Kapasný, učiteľ a neskôr riaditeľ Rím-
sko-katolíckej ľudovej školy vo Varíne, starali sa veľmi svedomito
o náš všestranný rozvoj. Mama počas nášho vývinu, až po neskoré
gymnaziálne roky, bola doma a dbala, aby náš telesný a duševný
rast pri domácej výchove bol stopercentný. Veľmi pekne písala
a mala mimoriadny cit pre čistotu, nielen v domácnosti, ale i pri na-
šich domácich úlohách, kreslení a deskriptíve. Túto vlastnosť som
si vštepil na celý život. Byť čistotný telesne, umývať sa pravidelne
ráno a večer, čistiť si správne zuby a umývať si ruky pred každým
jedlom. To boli veľmi dôležité úkony a návyky, na ktoré pravidelne

- 85 -