Page 89 - Kronika

Michal Kapasný spomína
verný priateľ Tivadar báčika a Blahovcov vôbec, Štefan Bitter, ne-
skôr kononik na žilinskej fare.
Moje spomienky siahajú i k inej farnosti. Bola to fara v Kotešovej,
kde pôsobil ako správca dekan – farár vdp. Anton Blaha. Pre nás to
bol Anti-báči, brat nášho starého apu. Človek, s veľkým IQ. Ja si ho
pamätám ako veľmi štedrého a veselého človeka. Moja mama, pre
neho Mariška, chodievala k nemu, ako nám hovorievala, cez prázd-
niny. Jeho zásluhou sa naučila maďarsky a nemecky. Keď sme boli
malí a naši potrebovali si niečo povedať, čo sme my nemuseli vedieť,
hovorili medzi sebou buď maďarsky alebo nemecky. Jeho zásluhou
sa mama stala i dobrou kuchárkou. Každé leto sme k nemu chodili
na ríbezle. Mal veľkú záhradu s množstvom ovocia. Tešili sme sa,
lebo jeho štedrosť bola veľká a vždy nás obdaroval aj tringeltom.
Chodieval som s ním, pri jeho návštevách vo Varíne, na prechádz-
ky a odprevádzal som ho na stanicu. Vždy ma vedel múdro poučiť.
Jeho hrob je na Varínskom cintoríne, pred vchodom do cintorínskej
kaplnky.
Starý apa mal sestru, ktorá sa vydala za krajčíra, Pavla Bugáňa.
Bývali v bezprostrednej vzdialenosti od Blahov na druhej strane ces-
ty, s vchodom od potoka. Mali troch synov, Belina, Kornela a Jožka.
Najmladší bol notárom a zomrel ako slobodný. Najstarší Belino,
odišiel do Košíc s manželkou k synovi a tiež tam nedávno zomrel.
Stredný, Kornel, zostal bývať v rodinnom dome, kde si doviedol aj
svoju ženu, ktorá pochádzala zo Spiša a mala brata farára v Spiš-
skej Sobote. Na dôchodku býval vo Varíne a je pochovaný tiež na
Varínskom cintoríne.
Počas vojny sa však stala tragédia, o ktorej chcem stručne po-
vedať. Do Blahov prišiel žobrák, bolo to už na jar pred koncom vojny
v roku 1945-om. Stará mama mu dala šesták a on odišiel. Starý apa
však inštiktívne vyšiel potichy za ním. Odchádzal cez dvor a keď bol
na konci, obzrel sa, či ho nikto nevidí a jeho kulhajúci krok sa zmenil
na rezký a zmizol. Starý apa sa vrátil do kuchyne a povedal starej
mame: „Babo, babo, toto nebol žiaden žobrák...“. Uvedomil si, že
pred nimi resp. Kianicovcami, v záseku stojí veľké nemecké náklad-
né auto, plné munície. Neprešlo veľa času a zrazu nastal výbuch.

- 89 -