Page 86 - Kronika
P. 86

Michal Kapasný spomína
                 v  detstve a  chlapčenstve moji rodičia prihliadali. Raz prišiel od nás
                 domov, k rodičom jeden chlapec, ktorý u nás obedoval a povedal
                 svojej mame: „Mama, ja som dnes obedoval „po pánsky“. Po opýtaní
                 sa ho, že prečo, odpovedal: „Lebo sme si všetci pred jedlom museli
                 umyť ruky“.
                    V rodičovskom dome sa kládol veľký dôraz na dobrý vzťah ku
                 knihe. Nenápadne nám boli ponúkané rôzne primerané literárne die-
                 la, romány, básne ap. V roku 1938 apa kúpil krásne koncertné krídlo.
                 Tento klavír, viedenskej značky – Rudolf Stelzhammer, dodnes stojí
                 a dopĺňa obývačku u dcéry Nóriky, ktorá svoj život zasvätila spevu
                 a hudbe, má doktorát pedagogických vied a stala sa hudobnou re-
                 žisérkou. Je veľmi dobrou sólovou speváčkou a máme z nej, ako aj
                 z dvoch ostatných detí, my rodičia veľkú radosť. Najstaršia Sonička
                 pracuje ako lekárka – neurologička, na I. Neurologickej kilinike vo
                 Fakultnej nemocnici v Bratislave a jej zamestnanie sa jej stalo aj ko-
                 níčkom. Miroslav je doktor prírodných vied, no po skončení vysokej
                 školy a členstve v súbore Lúčnica, pracuje v oblasti kultúry a je ume-
                 leckým  vedúcim  reprezentačného  slovenského  folklórneho  súboru
                 Karpaty. Zažíva s ním veľké úspechy u nás i v zahraničí. I u neho
                 sa ozvali gény, cez ktoré sa prejavil ako vynikajúci tanečník a najmä
                 choreograf. Nórika je v tomto súbore vedúcou speváckej skupiny.
                    Pri spomínanom klavíri som ja presedel nespočetné hodiny, nie
                 z povinnosti, ale z príťažlivej záľuby. Po absolvovaní Hudobnej školy
                 u Prof. Arvaya v Žiline som mal študovať klavír na Akadémií múzic-
                 kých umení v Brne, kde som, po návšteve profesora z tejto Fakulty
                 na mojom záverečnom koncerte v Žiline, mal otvorenú cestu. Ro-
                 dinná nálada sa však obrátila k lekárstvu, a tak som sa stal zubným
                 lekárom. Predsa však, moje pôsobenie v súbore Lúčnica a novými
                 zákonmi zapríčinené nedokončenie štúdia na Vysokej škole múzic-
                 kých umení, odbor dirigovania, v Bratislave, nezostalo bez ozveny.
                 Založil  som  niekoľko  folklórnych  ľudových  súborov.  Vo  Varíne  to
                 bol súbor „Sekera“, ktorý sme založili spoločne s  neskôr známym
                 operným spevákom Paľom Gáborom. Súbor mal pomerne značné
                 úspechy. Moja manželka, Nórika, bola v ňom, ešte ako slobodná,
                 veľmi úspešnou tanečníčkou.

                                             - 86 -
   81   82   83   84   85   86   87   88   89   90   91