Page 88 - Kronika

Michal Kapasný spomína
sobuje sa v rôznych formách. Keď som neskôr, už ako žiačik, možno
v druhej, tretej, či štvrtej ľudovej, chodil ku krstnému otcovi Tivadar
báčikovi a Violke nény do Terchovej, kde krstný otec bol verejným
notárom, neraz som z poschodia budovy Notárskeho úradu, kde
oni bývali, pri otvorenom obloku počúval podobné nádherné spevy
terchovských mládencov, ktorí za doprovodu heligónky premeriavali
chodníky po terchovských úbočiach, od osady k osade, priťahovanej
silou svojich lások. Aj táto sila dodávala hlasu svoju moc a príťažlivosť,
čím sa vlastne stávala zvláštnou a nádhernou. Z tohoto okna som sa
vedel započúvať i do tónov harmoniky, ktorú som neskôr často spomí-
nal. Naproti budove bola malá záhradka s lavičkou, na ktorej hrával,
malý postavou, ale veľký prejavom svojej hry na harmonike, žiačik ako
ja, no neskôr jeden z najznámejších ľudových umelcov na Slovensku,
Milan Chvastek. Býval obďaleč, za vodou. Jeho otec bol krčmárom.
Milanovi nekúpil heligónku, ale klávesovú harmoniku, ktorá k nemu
prirástla na celý život a usmernila aj jeho životné poslanie. Neskôr sme
chodili spolu do gymnázia a priatelili sa až do jeho smrti. Bolo to pred
tromi rokmi. Rozlúčil som sa s ním svojou básňou, ktorá bola prečíta-
ná pri poslednej rozlúčke s ním v Dome smútku, v Prievidzi.
Návštevy u Tivadar báčika v Terchovej boli pre mňa ako vzácne
drahokamy, ktoré som si v srdci ukrýval a ich lesk vždy rozsvecoval
i tienisté stránky života, pretože krstný otec bol symbol dobroty, ľud-
skosti a pomoci. Prišiel do typickej drevenej dediny, ktorá mala svoje
rýdze špecifiká a voňala tradičnou kultúrou.
Jeho šikovnosť, múdrosť a láskavosť mu priniesla obľubu u ob-
čanov Terchovej. Vždy vedel pomôcť, ak to len trochu bolo možné.
Prišla vojna a s ňou i zákerné spôsoby riešenia politických, či raso-
vých vzťahov. I tu nesklamal. Niekoľko ľudí po skončení vojny mu
prišlo poďakovať za záchranu životov. Po doriešení jeho povojnovej
spoločenskej a pracovnej pozície v Terchovej, ktorá cez vojnu padla
popolom, sa opäť ukázal ako mimoriadne hodnotný človek. Jeho
pričinením bola Terchová opäť postavená a stala sa peknou, mu-
rovanou obcou, s krásnym kostolom. Preto si ho občania veľmi ctili
a vážili. Tieto svoje dojmy prejavovali i po jeho odchode z Terchovej
do Žiliny. Vtedy sa stal správcom žilinskej fary terchovský pán farár,

- 88 -