Page 81 - Kronika

Michal Kapasný spomína
tiež akýmsi dobrodincom a usmerňovateľom môjho reálneho mysle-
nia na svet. I keď by bolo možné veľa hovoriť o prínose svetonázoro-
vého rozhľadu pre mňa, od všetkých Blahovcov, spomeniem aspoň
niektoré zaujímavosti u Vilmoša, ktorými som si dobohatil svoj obdiv
k nemu. Objektom našich chlapčenských najvyhľadávanejších a naj-
vzácnejších miest počas voľného času a najmä letných prázdnin, boli
okrem Kamencov, aj Stromky. Tu sme strávili nezabudnuteľné chvíle
pri rozvíjaní svojich chlapčenských fantázií, či už počas vojny, keď
sme v nich kopali a budovali skrýšu – bunker, do ktorého sme sa mali
skryť aj s celou rodinou, keď príde k nám fronta, alebo pri hraní sa na
zbojníkov, na vojakov a či pri zbere lesných plodov – najmä čučorie-
dok, ktorých v Stromkoch bolo veľa. Stromky boli aj pre dospelejších
alebo dopselých miestom zábav, gulášpartií a školských výletov.
Toto sa väčšinou vždy dialo pri studničke. Vyhľadávali sme ju pre
jej výdatný a svieži prameň. Raz sme sa vybrali tiež na čučoriedky.
Stará známa partia, Vlado, Rudo, Miňo, Jožo Stehlík, a najmladší
z nás, snáď 5 – 6 ročný Jojo. Po nazbieraní čučoriedok sme si pri
studničke aj zajedli a sedeli sme v kruhu, sústredení na občerstve-
nie. Zrazu počujeme výkriky: „halt, halt, halt...“ a zisťujeme, že sme
obkľúčení nemeckými chlapcami s Hitlerjugend-internátu, ktorý sa
nachádzal v kaštieli v Krasňanoch. Bývali v ňom s cieľom vojenskej
predprípravy. Boli uniformovaní a ich režim v Krasňanoch bol veľmi
prísny. No, kým sme sa my spamätali, každý z nich mal v ruke dýku,
otočenú proti nám. Mali dve veľké vedrá, do ktorých prišli nazberať
čučoriedky aj oni. My sme im prišli vhod, a tak bez práce si takýmto
spôsobom vyriešili svoju povinnosť. Naplnili si svoje vedrá a zutekali
smerom ku Krasňanom. Samozrejme, že sme boli mimoriadne na-
ľakaní, triasli sme sa od strachu, s prázdnymi konvičkami v rukách.
Keď už Nemci boli na dostatočnú vzdialenosť, vtedy sa Jožo ujal,
ako najstarší, riešenia a s palicou v ruke sa hrozil za nimi a kričal tak,
aby ho nepočuli. Zrazu sme však zistili, že nám chýba Jojo. Preľakli
sme sa ešte viac. Bežali sme smerom domov a už keď sme boli na
kraji Stromkov, zbadali sme ho utekať, celkom pri domoch, pri Var-
nayovci. U Blahov sme prišli do situácie veľmi nepríjemnej, pretože
ho kriesili, ľudovo povedané hovorili, že ho chytil vred.

- 81 -