Page 84 - Kronika

Michal Kapasný spomína
chého robotníka, ktorý rozhodoval o existencii. Našťastie, že náhod-
ne v tomto prípade išlo o dobrého človeka. Také časy zasiahli moju
študentskú generáciu.
Počas povstania vládol vo Varíne strach. Ľudia sa snažili opúš-
ťať toto prostredie, blízke železničnej trati a spojené s Vápenkou,
s priemyslom a s výhodnou vojenskou strategickou polohou. Zasa
pomohol Vilmoš. Bol riaditeľom školy v Dolnej Tižine, dedinke, doli-
nou vtesnanej do úpätia Malej Fatry a naša celá rodina sa tam pre-
sťahovala. Bývali sme v triede a spávali na slamníkoch. Ja mám na
tento pobyt veľmi dobré spomienky. Neuvedomoval som si o čo ide
a bral som to viacmenej ako výlet. Skamarátili sme sa s chlapcami
pochádzajúcimi z tejto dedinky a cítili sme sa bezstarostne....
Z Kúrskej doliny sa dalo vyjsť na Tižinskú hoľu. Tam si postavili
chatu varínski chlapci, medzi ktorými bol aj náš Lolo, Jožo Kijanica,
Ivan Cvacho a iní. Počas povstania ju obývali tí, ktorí nechceli byť
v armáde a pridali sa k povstalcom. Viem, že odtiaľ nás do Tižiny
prišiel navštíviť aj Pišta, viem, že to naši držali v tajnosti a my sme sa
nesmeli na nič vypytovať. Mali sme zakázané o tom aj hovoriť. Pred-
sa som však dostal z tohto „výletu“ strach aj ja, keď sme sa vracali
na voze naspäť do Varína. V Krasňanoch nás zastavila hliadka ne-
meckých vojakov. Naši sa obávali, že nás budú považovať za prívr-
žencov povstania. Našťastie bol v tejto hliadke i človek z Varína, ináč
pôvodom Nemec, menom Malirsch a ten, keď videl apu, prehovoril
k nemeckým vojakom a mohli sme odísť bezpečne domov do Varí-
na. Takto nám aj v tejto vážnej vojnovej situácii pomohol Vilmoš.
Povstanie som prežil ako prvák, gymnazista. S Jožom Bobá-
ňom, ktorý bol môj priateľ, spolužiak a pochádzal z gazdovskej
rodiny, sme boli na Záhumní kosiť trávu pre zajace, počuli sme
streľbu a bežali, ako zvedaví chalani, pozrieť sa, čo sa deje. Pred
poštou, v budove kde ordinoval lekár – Dr. Kostolný, zastavila
nemecká sajdka – motorka, trojkolka, v ktorej ležal na bruchu vo-
jak. Na zadnej, gluteálnej strane mal roztrhnuté nohavice a veľkú,
krvácajúcu ranu. Kričal od bolesti. Dovezený bol zo Strečna, kde
povstanie začalo. My sme nikomu nič nepovedali a bežali sme na
kopec, zvaný Radinové, za Varínom, nad Nezbudskou Lúčkou. Tam

- 84 -