Page 83 - Kronika
P. 83

Michal Kapasný spomína
               pre rozumné vysvetľovanie. Vilmoš, poznajúc túto problematiku, za-
               siahol pre dobro veci. Pricestoval som s ním do Bratislavy. Prišli sme
               na dekanát Lekárskej Fakulty. Vilmoš sa pred dverami sekretariátu
               dekana otočil, vytiahol si z vrecka veľkú, päťcípu, červenú hviezdu
               a  s týmto straníckym odznakom komunistov vošiel dnu na sekreta-
               riát. To, čo sa tam dialo, po návrate odtiaľ mi všetko vyrozprával. Po
               vstupe do kancelárie, so súdružským pozdravom, sekretárka ihneď
               zbadala výraznú červenú hviezdu na jeho prsiach. Nemala ani od-
               vahu spýtať sa na jeho funkciu, alebo iné podrobnejšie informácie.
               Keď jej povedal, prečo prišiel, roztržito a preľaknuto sa zobrala do
               vedľajšej kancelárie, k dekanovi, ktorý ho ihneď k sebe pozval. Vil-
               moš sa predstavil a hovoril asi takto: „Česť práci, súdruh dekan. Som
               zo školstva“, priznal sa pravdivo, „a prišiel som v nasledujúcej veci,“
               kedy  všetko  pravdivo  vypovedal.  Dekan  si  vyžiadal  od  sekretárky
               moje papiere a po skontrolovaní pravdivosti Vilmošových slov a vý-
               sledku mojich príjmacích skúšok, sa mu omluvil, zobral pero a pred
               ním na môj doklad napísal: „Prijať!“ a s podpisom a opečiatkovaním
               odovzdal spis sekretárke na odoslanie. Vilmoš poďakoval, „súdruž-
               sky“ sa rozlúčil a odišiel. Po opustení dekanátu si hviezdu odopol
               a všetko mi povedal. Bol som mu veľmi vďačný. Ako syn riaditeľa
               školy, so zlým pôvodom, teda nie robotníckej triedy, by som sa vo
               vtedajšej politickej situácii určite nebol dostal na Lekársku fakultu.
                  Veď  už  predtým,  dostať  sa  na  príjmacie  skúšky,  som  mal  so
               svojím pôvodom problém, ktorý vyriešil novozvolený predseda KSČ
               vo Varíne, robotník v  Skotni, v Tehelni vyše  Varína,  Lajoš T.  Mal
               vychodených len pár tried ľudovej školy, našťastie bol však v pod-
               state dobrý človek. Obľúbil si ma ako gymnazistu, ktorý sa aktívne
               zapájal do osvetovej činnosti ako spevák, divadelník a organizátor
               kultúrnospoločenského života medzi mládežou. Raz ma zavolal do
               hostinca na Kamenici, kde sa s obľubou vybavovali mnohé úradné
               záležitosti a ukázal mi papier, na ktorom bola hlavička KSČ obce,
               adresa môjho Riaditeľstva gymnázia a jeho písmom napísané: „Do-
               poručujem, aby menovaný Michal Kapasný bol prijatý na skúšky na
               vysokú  školu“  a  vlastnoručný  podpis  –  Lajoš  T.  Bolo  to  napísané
               ťažkou robotníckou rukou, nehovoriac o gramatike, rukou jednodu-

                                          - 83 -
   78   79   80   81   82   83   84   85   86   87   88