Page 80 - Kronika

Michal Kapasný spomína
dila. Zažili sme veľa a veľa rôznych, aj problémových situácií, ktoré
sme my, deti, museli si predčasne uvedomovať a zamlčovať všetky,
pre nás nežiaduce zistenia. Vojna priniesla aj takéto včasne výchov-
no-poučné skutočnosti.
Ferko nosil krásnu uniformu, aj keď bol námestník hlavného veli-
teľa v Bratislave. Vtedy sme zasa obdivovali i jeho, k nohám zavese-
nú nádherne sa ligotajúcu šabľu. O ňom som si vytvoril názor jednak
z toho, čo som zažil a mohol som zisťovať a jednak z rozhovorov
v rodinnom prostredí. Poznal som ho ako príťažlivého človeka. Mal
veľmi rád, ako aj ostatní jeho súrodenci, svojich rodičov, ktorí mu
dali možnosť študovať. Ovládal niekoľko jazykov. Predstavujem si
ho napríklad v lete na Kamencoch, kde sa chodil opaľovať a kúpať.
Jeho verným priateľom bola vždy kniha. Väčšinou to boli známe ro-
mány, písané po francúzsky a aj po nemecky. Ovládal i maďarčinu.
Bol mimoriadne spoločenský a veľmi rýchlo si vedel spoločnosť aj
získať. Pretože bol blonďák, štíhlej postavy a vždy vzorne upravený,
mal úspechy aj v ženskom svete. Mal aj hudobné nadanie. Nikdy
nechodil na hodiny klavíra a keď sa raz vrátil z Bratislavy sadol si
u nás, na veľké prekvapenie našich, za klavír a začal hrať a spie-
vať vtedy známe šlágre. Bol to pozoruhodný človek s veľmi veľkou
životnou perspektívou. No, žiaľ, že spoločensko-politické pomery ho
donútili opustiť našu republiku a v povojnových rokoch II. svetovej
vojny emigroval do Rakúska, kde v Szalzburgu ako 53-ročný zomrel.
Zanechal dve deti, chlapca a dievča, ktoré tam dodnes žijú. Manžel-
ka, Rakúšanka, niekoľko rokov po ňom tiež umrela. Pochovaný je na
cintoríne v Szalzburgu. Moja mama s tetou Hankou odišli na pohreb,
no pre nepredvídané zdržanie na hraniciach prišli tam niečo neskôr,
avšak na cintoríne boli.
V prednej izbe u Blahov bola knižnička s veľmi vzácnymi kni-
hami, románmi, ktoré Blahovci čítavali. Ja som, ako študent tam pri
čítaní presedel mnohé hodiny. Uvedomoval som si, že i prostredníc-
tvom týchto kníh sa moji blízki príbuzní stali takými, akých som ich
zažil, vzdelanými a slušnými ľuďmi.
S Vilmošom ma taktiež viažu milé spomienky. Spomínam na
neho s vďakou, pretože, zhodou okolností stal sa v mojich očiach

- 80 -