Page 91 - Kronika

Michal Kapasný spomína
vali rôzne športové podujatia. Časť, menovaná Pod Jedľovinu, bola
vždy vyhľadávaná na poludňajšie prechádzky, ale aj turistické sna-
ženia, spojené so spoločenskými akciami. Na Vajánku sa robievali
pri rôznych príležitostiach vatry, ktoré bolo vidieť až od Žiliny. Tu sa
poriadali i skautské súťaže a uskutočňovali táborenia. Tesne pred
vojnou toto miesto bolo i táboriskom poľských skautiek. Navštevo-
vali ich aj naši varínsky skauti a mnohí sa s nimi i bližšie spriatelili.
Náš Lolo s ostatnými chlapcami k nim pravidelne chodieval. Aj jemu
padla do oka jedna z nich. Volala sa Ada a mala priateľku Renu. Po
ukončení si písavali, no vojna prerušila ich korešpondenciu, a tak aj
zamedzila medzi nimi stretnutia. Niekedy neskôr, už ako lekár, som
sa s manželkou Nórikou a s partiou z Varína dostal do Poľska a pri
prechode okolo Varšavy, sme ju i navštívili. Mal som adresu Ady
od Lola a chcel som vyhľadať i ulicu, na ktorej bývala. So smutným
prekvapením sme zistili, že i táto ulica, tak ako povestne zbombar-
dovaná celá Varšava, zmizla z povrchu. Z Varšavy sme odišli skla-
maní a Lolo sa tiež už viac nedozvedel o osude tejto jeho skautskej
priateľky.
V zime sme chodili lyžovať Pod Jedľovinou, na Porubské lúky,
alebo až priamo na strmšie miesta Jedľoviny. Tie však využívali len
starší, skúsenejší lyžiari. Moja pamäť si zafixovala niekoľko lyžiar-
skych súťaží, ktoré som absolvoval ako asi 9 – 10 ročný žiak. Štart
sme mali na vrchu Porubských lúk. Závod začal prudkým zjazdom
do jarku a pokračoval miernym stupákom hore Drmlovou. Z Pažíť
sme sa už opäť klesajúc dostali na Brehy a odtiaľ v behu cez most ku
Špitálu. Tam bol cieľ. V Špitálskej triede sme dostali čaj a vyčkávali
na výsledky. Raz som bol umiestnený na druhom mieste a vyhral
som nožík značky Sarajevo, ktorý som si veľmi chránil a opatroval.
Medzi staršími, kde závodil aj Lolo, bol nami obdivovaný, veľmi ši-
kový chlapec z nemeckej rodiny, ktorá bývala vo Vápenke. Volal sa
Bélo Klain. Prišiel na dovolenku zo Švédska, kde si vykonával svoju
povinnú vojenskú službu, ako nemecký vojak. Vyhral súťaž. Sedel
tiež v triede pri čaji a rozprával nám o vojne. Počúvali sme ho veľmi
pozorne a veľa sme aj neskôr o ňom hovorili. Niekoľko dní po návra-
te z dovolenky naspäť do Švédska zahynul vo vojne.

- 91 -