Page 41 - Večerné rozprávky 1.
P. 41

by starký rúbal sám celý rok. Na druhý deň sa drevo prihotovilo
           na predaj a na tretí už mali peniaze na jedlo i šaty. Od toho dňa
           sa do chudobnej chalupy vrátilo šťastie.
               Keď mal uplynúť rok, rozmýšľal Ignác ako najlepšie zabez-
           pečiť starkého, aby už nikdy nebiedil on a jeho rodina. Vybral sa
           na neďaleké panstvo a rovno za najvyšším pánom. „Chcem ísť k
           vám do služby. Je čas mlatby, môžeme sa zjednať. Ja vymlátim,
           dám do vriec a uložím v sýpke a vy mi zaplatíte zbožím v množ-
           stve, koľko na jeden raz unesiem na pleciach.“ Pán samozrejme
           súhlasil, lebo sa mu nezdalo, že by šuhaj bol až taký silný. Od-
           nesie nejakých 10 – 15 kíl, viacej nie – myslel si. „A kde máš ka-
           marátov, snáď nechceš všetko robiť sám?!“ „O to sa vy netrápte,
           to je moja starosť, zajtra ráno bude všetko hotové.“
               Nastala  noc.  Z  poľa  sa  ozývali  stovky  cepov,  ktoré  mlátili
           obilie. To prišli kamaráti – čertíci na výpomoc. Slama do stohov,
           zbožie do vriec. Ešte len začalo svitať a Ignác už budil pána a
           pýtal si výslužku. „No, nakladajte mu!“ – prikázal sluhom. Naložili
           jedno vrece, druhé, tretie, sté, pánovi už vlasy dupkom stáli a
           mládenec ešte stále poskakoval, akoby na pleciach nič nemal.
           Keď  naložili  posledné  vrece,  veselo  sa  zasmial,  poďakoval  a
           uháňal domov. Na dvore drevorubača vrecia zložil, ani si neod-
           dýchol a odchádzal na ďalšie panstvo. Tam sa prihlásil a začal
           opatrovať dobytok. Opatroval ho veľmi starostlivo a keď prišla reč
           na výslužku, pýtal si zas len toľko, čo na pleciach odnesie. Pán
           bol veľmi spokojný, lebo sa mylne domnieval, že odnesie najviac
           jeden kus. Veď mal prekrásne kravy a ešte krajších býkov. Po
           uplynutí dohodnutej doby nastal čas platiť. Pán zavolal sluhov a
           kázal im naložiť pomocníkovi na plecia krásnu, tučnú jalovičku.
           Najprv jednu, potom druhú, potom tretiu a ďalšiu a ďalšiu, až tam
           boli naložené všetky. Pánovi vlasy dupkom stáli, ale slovo zme-
           niť nemohol, a tak naložili aj posledné kusy. Ignác sa zasmial a
           utekal s kravkami domov. Nebol ešte ani v polovici cesty, keď
           nahnevaný pán kázal za ním vypustiť zúrivých a nebezpečných
           býkov.  Ignác  sa  nezľakol,  otočil  sa  a  jednou  rukou  pochytal
           všetkých býkov a doviedol aj ich do dvora drevorubača.
                                         - 40 -                                                                              - 41 -
   36   37   38   39   40   41   42   43   44   45   46