Page 40 - Večerné rozprávky 1.
P. 40

POTRESTANÝ ČERTÍK



               V najhorúcejšej časti pekla žil malý čertík s menom Ignác-
           ko. Bola to taká šikulka, všadebol, všetko videl a všetko vedel.
           Vystrájal  s  kamarátmi  samé  hlúposti,  bili  sa,  škriepili  a  robili
           každému  zle.  Raz  sa  vybral  na  výlet  do  sveta  ľudí.  Čertíci  to
           mali zakázané, a preto šiel s ešte väčšou chuťou. Veď zakáza-
           né ovocie vždy najlepšie chutí. Ponevieral sa po hore a tu vidí
           starého drevorubača so sekerou na pleci a s malým batôžkom v
           ruke. Ignácka hneď začalo zaujímať, čo môže byť v tom batôžku.
           Drevorubač si ho položil na pník, vyhrnul si rukávy a začal pra-
           covať. Ignácko sa priplichtil ku pníku, roztvoril šatôčku a zbadal
           maličký kúsok chleba, ktorý mal pripravený drevorubač ako jedlo
           na celý deň. „Cha-chá!” zasmial sa čertík, to sa budeš diviť, keď
           tu nič nenájdeš!“ – uchytil krajec a na jeden hlt ho zjedol. Spoza
           kríka sledoval, čo sa bude diať. Drevorubač po ťažkej práci sa
           chcel posilniť, ale chleba nikde. Zavzdychal a hladný sa zobral
           domov. Ignácko priletel do pekla a hneď sa kamarátom chválil,
           ako obral drevorubača o posledný kúsok chleba. Náhodou išiel
           okolo nich pán pekla – Lucifer. „Čo to počujem, ty si si dovolil
           odísť bez pýtania do sveta ľudí?! A čo si ukradol?! Kúsok chleba
           tomu chudákovi?! Za to ťa prísne potrestám. Pôjdeš naspäť k
           ľuďom a budeš celý rok pracovať pre toho drevorubača a jeho
           rodinu. Zabezpečíš, že už nikdy nebudú hladovať! A teraz sa už
           aj ber a môžeš sa vrátiť až o rok!“ – prísne prehlásil Lucifer a
           ešte aj horiacou fakľou pohrozil nezbedníkovi. Ignácko sa musel
           poumývať, a to bol tiež pre čerta veľký trest, a na druhé ráno už
           klopal drevorubačovi na dvere. Starký dvere otvoril a tu pekný
           mladý šuhaj ho žiada o prácu. „Jaj, môj drahý a v čom by si mi
           mal pomôcť? Veď by som ťa nemal ani čím nachovať, taký som
           biedny.“ Ale Ignácko sa nedal odbiť a hovorí, že nič nechce a nič
           nepotrebuje a že sa o všetko on postará. Starký teda zobral aj
           druhú sekeru, dal ju Ignáckovi a spoločne vykročili do lesa. Ignác
           začal rúbať tak rezko, že dopoludnia mali narúbané toľko, koľko
 - 38 -                                  - 39 -
   35   36   37   38   39   40   41   42   43   44   45