Page 42 - Večerné rozprávky 1.
P. 42
Bolo ich toľko, že sa tlačili jeden na druhého. Ignác zavolal
starkého a spoločne vybudovali kravíny a ohrady pre všetok do-
bytok. Keď po toľkej práci oddychovali, zistil, že práve uplynul
rok. Na rozlúčku sa starkému priznal, že je potrestaný čert, a to
za to, že mu, biednemu, ukradol posledný kúsok chleba. Starký
sa usmial, odpustil mu a poďakoval sa mu za všetko, čo im urobil
dobré. Priateľsky sa rozlúčili a Ignác sa chystal naspäť do pekla.
Ešte sa nestihol ani obrátiť, keď sa ozval hurónsky smiech zo
stovky hrdiel jeho kamarátov, ktorí ho vítali medzi sebou a smiali
sa z toho, že musel rok pracovať na chudobného človeka. Ale
Ignác, ktorý za ten rok dospel, si uvedomil, že aj čerti majú svoju
etiku a musia ju dodržiavať.
A to by sme si mali uvedomiť aj my, ľudia, lebo o čo ťažšie
by bolo nám, keby nás tak potrestali prácou v pekle. A navyše
to peklo nemusí byť iba na druhom svete, stačí krajina tretieho
sveta, chudobná na jedlo, vodu a kamarátov, chudobná na lásku
a toleranciu, surová k deťom a hlavne k ženám.
Dobrú noc !
- 40 - - 41 -
