Page 44 - Večerné rozprávky 1.
P. 44

„Ty musíš byť veľmi zďaleka, keď o tom nevieš. Veľa mužov
           už prišlo o hlavu a nik sa nedozvedel, čo princezná po nociach
           robí a prečo trhá tie prekliate topánky.“ „No, tak je na čase to zis-
           tiť“ – povedal vojak a hneď sa pýtal, kde sa má prihlásiť. Darmo
           ho odhovárali, že je škoda prísť o hlavu pre jednu rozmaznanú
           dievčinu. Vojak sa nedal odradiť a prihlásil sa u samotného krá-
           ľa. Kráľ bol smutný, lebo ani jemu sa nepáčili všetky tie popravy
           a hlavne sa mu nepáčila jeho dcéra, ktorá stále vyzerala, akoby
           bola  v  nejakom  opojení.  „Ak  teda  tak  veľmi  chceš,  príď  dnes
           večer do pravého krídla zámku, ktoré obýva moja dcéra. Budeš
           mať izbu tesne vedľa jej spálne, ale prosím ťa, nezaspi a príď
           už na to, čo s ňou je.“ Vojak prisľúbil, že sa bude snažiť a bude
           dávať dobrý pozor.
               Prišiel večer. Sotva si v malej izbičke zložil kapsu z pliec, už
           sa otvorili dvere a vošla princezná so svojou komornou. Komor-
           níčka tlačila vozík, na ktorom bola chutná večera a vynikajúce
           vínko. Vojak si doprial zo všetkého a po pár minútach zaspal.
           Princezná sa zasmiala a komorníčka pohŕdavo kopla do spiace-
           ho vojaka. „Ten bude spať ešte zajtra, dala som mu toľko uspá-
           vacieho prášku. A tak môžeme ísť.“ Ráno vojak vstal oťapený a
           okrem usmiatej komorníčky si nepamätal nič. Nešťastný kráľ mu
           dohováral a pripomenul, že už má len dve noci a potom príde
           o hlavu. Vojak sa zaprisahal, že si už dá pozor a nezaspí, ale
           večer zas prišla princezná so svojou komorníčkou, zas sa mu
           milo  prihovárali  a  vynukovali  samými  dobrotami,  ktoré  sa  pat-
           rilo zapiť vínkom. Ani sa chudák nenazdal a znova zaspal. Na
           tretiu noc – poslednú – sa všetko zopakovalo, hostina, úsmevy
           aj víno. Vojak sa dobre najedol, ale vínko nepil, iba sa tváril, že
           ho pije a pritom v nestráženej chvíli ho vylial pod stôl. Potom sa
           hodil na posteľ a predstieral hlboký spánok. Princeznej sa voľa-
           čo nepozdávalo a začala mať strach. Komorná ju ukľudňovala
           a na dôkaz, že vojak tvrdo spí, vpichla mu ihlicu do päty. Vojak
           v  duchu  zúril,  ale  vydržal  a  neprezradil  sa.  Komorná  odtiahla
           posteľ, otvorila dvierka v podlahe a šikovne sa nimi pretiahla na
           skryté schodište. Podala ruku princeznej, ktorá si niesla batôžok
 - 42 -                                  - 43 -
   39   40   41   42   43   44   45   46   47   48   49