Page 45 - Večerné rozprávky 1.
P. 45

s topánkami. Len zmizli v otvore, vojak si rýchlo obliekol halenu,
           obul čižmy a vzal kapsu, do ktorej vložil zlatú ihlicu z päty. Nevi-
           diteľný kráčal za tými dvoma. Boli v medenom lese. Vojakovi sa
           les tak páčil, že neodolal a odtrhol si jednu vetvičku na pamiatku.
           Vetvička zazvonila, princezná sa zachvela a začala sa obzerať.
           Vojak ani nedýchal, aby sa nejako neprezradil. Bežali ďalej, až
           dobehli do strieborného a potom do zlatého lesa. Vojak si od-
           lomil aj striebornú aj zlatú vetvičku a vložil si do kapsy. Zrazu
           sa pred nimi objavil nádherný palác, celý z krištáľu a z neho sa
           ozývala nádherná tanečná hudba. Princezná vbehla dnu a rov-
           no do náručia obrovského netvora a začali spolu tancovať. Keď
           skončila jedna časť, princezná si vyzula topánky, ktoré boli úplne
           zodraté od tanca. Odhodila ich do kúta a obula si druhé. Vojak
           nelenil, topánky zobral a uložil do kapsy. Takto sa tancovalo až
           do rána. Veru, dvanásť párov topánok princezná zodrala za je-
           dinú noc. Ráno prebehli cez tie krásne lesy, utekali po schodoch
           a dostali sa do princezninej izby. Vojak sa ponáhľal, aby došiel
           prvý, a aby tie dve verili, že stále iba spal, vrazil si do päty ešte
           aj tú zlatú ihlicu. Komorná si to všimla a spokojne sa uložili spať.
           Kráľ si dal predvolať vojaka a pýtal sa, či vie dôvod princezni-
           ných roztrhaných topánok. Hoci videl veľa, stále však nevedel,
           čo je to za netvora, a tak odpovedal kráľovi, že zatiaľ nevie. „No,
           čo sa dá robiť“ – povedal kráľ – „musíme ti useknúť hlavu.“ Viedli
           vojaka na popravisko a on si niesol pod pazuchou svoju kapsu.
           Kat si už brúsil sekeru, pomocníci pripravovali klát, na ktorom
           mala byť poprava vykonaná. Ako každý odsúdený, aj náš vojak
           mal právo posledného slova. A tak začal: „Som vyslúžilý vojak.
           Chcel som strážiť princeznú. Dvakrát som sa nechal opiť vínom,
           v ktorom bol uspávací prášok. Do vína ho vhodila komorná našej
           princeznej. Tretiu noc som mal takýto sen. Večer ku mne prišla
           princezná, komorná tisla vozíček, na ktorom bola výborná ve-
           čera a ešte vynikajúcejšie víno. Znova ma chceli opiť. Ja som
           si dával pozor a víno som ani neochutnal.“ „To nie je pravda, pil
           si ho plnými dúškami!“ – rozhorčila sa komorná. „Potom som sa
           tváril, že som tvrdo zaspal“ – nedal sa vyrušiť vojak.
                                         - 44 -                                                                              - 45 -
   40   41   42   43   44   45   46   47   48   49   50