Page 52 - Večerné rozprávky 1.

Gazda sa večer vrátil, navarené nebolo nič, upratané tiež
nie, len usmiata žena sa mu chválila svojím hrnčekom na plote.
„Prečo je tu toľko črepov? A odkiaľ máš ten hrnček? A kde si dala
moje tekvicové semienka?“ – v zlej predtuche sa pýta ženy. „Po-
zri koľko hrncov som za tie semienka dostala. Bol tu predavač
a toto všetko mi za ne dal.“ Gazda najprv vzal remeň do ruky
a chcel žene dať poriadnu príučku, ale keď si uvedomil, že by
to bolo zbytočné, rozhodol sa pre radikálne riešenie – ženy sa
zbaviť navždy. Zobral ju do lesa a keď boli tak ďaleko, že by už
nevedela nájsť cestu domov, vykopal hlbokú jamu, postavil ženu
do nej a zahrabal zemou až po krk. „Vieš, žena moja, k nám do
dediny majú prísť Turci a všetkých pobijú. Ja som ťa tu skryl a
uvidíš, že sa ti nič nestane. Keď odídu, prídem pre teba.“ „Jaj,
mužíček môj, dobre si urobil, že si ma tu skryl. Len po mňa príď.
Budem ťa tu čakať.“ Gazdovi aj bolo ženy trošku ľúto, ale bol z
nej taký znechutený, že radšej rýchlo odišiel. Doma si ľahol do
postele, ale spať nemohol. Stále videl svoju ženu a jej pekné oči,
ktoré na neho vďačne pozerali. A začal cítiť vinu...
V hore nastala tma tmúca a žene od strachu drkotali zuby.
Zrazu začuje buchot viacerých nôh, zbadá svetlo a v ňom hrozné
tváre zbojníkov. Ten, čo držal v ruke sviečku, hľadal nejaký peň,
kde by ju mohol postaviť. Najbližšie vyčnievala nad zem ženina
hlava, a tak sviečku postavil na ňu. Ostatní zložili vrecia a kapi-
tán začal rozdeľovať korisť. Bolo tam všeličo, od peňazí, šper-
- 50 - - 51 -