Page 21 - Večerné rozprávky 2

Dni ubiehali a čas hostiny sa blížil. Striga nariadila Veronke
nanosiť dreva ku veľkej peci a sama v nej zakúrila. Oheň blčal a
teplo sálalo po celej kuchyni. „Šimonko, chlapček môj, poď von
z klietky, trošku ťa povozím na mojej čarovnej lopate!“ - zalie-
čavým hlasom sa prihovárala striga. Šimon vyliezol z klietky a
hovorí: „Jaj, tetka moja, ja vôbec neviem, ako sa na tú lopatu
posadiť. Buďte taká dobrá a ukážte mi, ako sa to robí.“ Striga v
dobrej nálade si natriasla sukňu a usadila sa pohodlne na lopate.
„Sestrička, otvor pec a poď mi pomôcť!“ - kričal Šimon. Obidvaja
chytili lopatu a milú strigu strčili do pece. „Rýchle zatvor dvierka a
podopri ich!“ Striga v peci nadávala, bolo jej nesmierne teplo, ale
nemala pri sebe čarodejnú paličku, a tak z pece nemohla utiecť.
A tu div divúci! Zmizol domček, iba na zemi zostalo niekoľko
medovníkov, ktoré si deti zabalili do šatôčky. Objavil sa chodník
a na ňom stáli vedierka plné krásnych červených jahôd. Zmizol
čarodejný les a deti sa našli na kraji lesa a uvideli svoju chalúp-
ku. Pred ňou sedela na lavičke mamička a plakala za svojimi
deťmi. Otecko ju utešoval a chystal sa do lesa deti hľadať. „Tu
sme, tu sme!“ - kričali obidvaja a začali objímať svojich rodičov.
„Už nikdy nepôjdeme bez vás do lesa, nehnevajte sa na nás!“
- prosili. Rodičia im radi odpustili, statočne ich vystískali, vyobjí-
mali a mamička sa chystala piecť sľúbené lievance s jahodami.
Veronka vytiahla z plachtičky niekoľko krásnych medovníkov a
podarovala ich rodičom. Nechala si iba jeden, a to bol zvonec,
aby mohla zazvoniť, že rozprávke je koniec.

Dobrú noc !

„Spadla hruška zelená,
obila si kolená.
Teraz plače na zemi,
sladké lieky dajte mi.”

- 20 - - 21 -