Page 23 - POVESTI Z KADE – TADE

“Tak ty jsi Mourek,… já jsem Alík…haf” zaštěkal radostně Alík, a kocoura i hospodyni

musel od té samé radosti olíznout. Mourek Alíkovi poděkoval, vždyť mu vlastně

zachránil život, bůh ví jak by to dopadlo, kdyby nepřivedl hospodyni. Tak si Mourek i

Alík slíbili, že budou nadosmrti kamarádi a vždycky jeden druhému budou pomáhat.

Bolo by krásne a správne, keby si toto uvedomili aj ľudia a pomáhali si kamarátsky

navzájom.

J á n o š í k o v é p o k l a d y

Tichúčko poletovali snehové vločky a prikrývali malé drevené domčeky čupiace v doline

obkolesenej vysokými kopcami, strmými skalami a hustými horami. Dedinka

oddychovala nočným spánkom. Iba v jednom okienku blikotalo svetlo sviečky a do tmy

sa ozval detský plač. Prišiel na svet nový človiečik. Stará tetka Hajaska ho pokrižovala

troma krížikmi a povedala: “ Vitaj chlapče na našom svete. Bude z teba statný junák,

budeš múdry, šikovný, vzdelaný, ľudia ťa budú mať radi, ale budú ťa aj nenávidieť.

Pokúsiš sa zmeniť svet, ale zahynieš rukou kata a to veľmi mladý!” “ Čo to, preboha,

hovoríte tetka?! Prečo by mal zahynúť a ešte mladý?! Sme bohabojní ľudia a dobre

vychovávame svoje deti.” - ozvala sa mladá rodička.”Čo viem, to viem a to poviem” -

povedali tetka, zakrútili dieťa do perinky a povili povijanom. Podali dieťa matke, upratali

~ 23 ~