Page 145 - Kronika
P. 145

Miro Blaha spomína
                  Nemeckí vojaci už síce opustili Terchovú, ale na kopci nad ňou
               – Oblaze zanechali posledných obrancov strategickej cesty z Ter-
               chovej na Varín a Žilinu.
                  Vojaci mali za úlohu nedopustiť postup Rusov z Terchovej. Oblaz
               bol v tom čase holý kopec, bez stromov. Len v jeho strede bol posta-
               vený kamenný kríž a vedľa neho dva stromy. (Na tomto mieste bolo
               filmované obesenie Jánošíka pre Fričov film – Jánošík). Dnes je to
               kopec porastený vysokými stromami. Na vrchole kopca Nemci vybu-
               dovali priamo opevnenie. Bol tam spletitý systém zákopov, v ktorých
               bolo uskladnené množstvo ľahkých strelných zbraní a veľa munície.
               Z tohto strategického miesta dala sa aj s dvoma dobre vyzbrojenými
               vojakmi  udržať  nepriechodnou  jediná  cesta,  vedúca  z  Terchovej.
               Dvaja Nemci, či už z hrdinstva, alebo z poslušnosti slepo plniť príka-
               zy, ostali ako jediní brániť túto cestu čo najdlhšie.
                  Kopec  Oblaz  bol  veľmi  dobre  viditeľný  z  miesta  kde  sme  boli
               ubytovaní a pre svoju strategickú polohu bol konvenčnými zbraňa-
               mi prakticky nedobytný. Vráťme sa ale k zážitku, ktorý mi tak silne
               utkvel v pamäti.
                  Po niekoľko dní sa vždy ráno zhromaždilo na placi medzi doma-
               mi neďaleko našej pivnice okolo dvadsať mladých vojakov. Každý
               vyfasoval poriadnu dávku  vodky alebo rumu,  odovzdal komisárovi
               stranícku  knižku,  priateľom  fotografie  z  domova,  listy  na  rozlúčku
               a iné drobnosti. Vojaci sa vo trikrát prežehnali, vybozkávali a rozlúčili
               sa s kamarátmi a na povel dôstojníka husím pochodom sa vybrali
               šikmo smerom na Oblaz.
                  Každé ráno, niekoľko dní to bol ten istý obraz. V spodnej časti
               kopca  ešte  pochodovali  vojaci,  predsa  len  trochu  krytí  trnkovým
               a šípkovým porastom, ale keď vystúpili zhruba do polovice holého
               kopca, možno 100 – 150 metrov od vrcholu, vytiahli nemeckí vojaci
               svoje  guľomety  na  predprseň  zákopov  a  nemilosrdnými  dávkami
               priamo skosili postupujúcich. Kopec je to dosť prudký, bolo len vidieť
               ako sa ranení a mŕtvi vojaci kotúľajú dolu svahom do blízkej horičky
               nad potokom, ba priamo aj do potoka. Nebolo vtedy ešte televízie,
               ale ten „film” mám dodnes pred očami, akurát že to bola krutá sku-
               točnosť.

                                          - 145 -
   140   141   142   143   144   145   146   147   148   149   150