Page 170 - Kronika
P. 170

Miro Blaha spomína
                 pod zem a atmosféra ešte pred predstavením bola vynikajúca. Bolo
                 to „divadlo jedného herca“ a skutočne tam žiadny ďalší nechýbal.
                 Sedeli sme blízko javiska a smial som sa tak, že v jednej chvíli sa mi
                 zdalo ako by Horníček na mňa s porozumením zažmurkal.
                    Naše  potulky  po  Prahe  a  za  kultúrou  nám  boli  skoro  osudné.
                 Mamina bola v siedmom mesiaci s Kajkou a z jedného predstavenia
                 divadla sme museli predčasne odísť, lebo mamina začala dostávať
                 „kontrakcie“. Presedel som pri nej celú noc držiac ju za ruku a stále
                 som sa pýtal, či už mám zháňať lekára. Chvalabohu, dobre to dopa-
                 dlo a Kajka sa narodila až vo februári. Pri tejto príležitosti podotýkam,
                 že Praha ma ceľkom očarovala. Z vojenčiny som bol vydelegovaný
                 na mesačný poľnohospodársky kurz do Prahy. Školenia sme mali na
                 Vysokej škole zemědelskej a bývali sme na posádke v centre mesta
                 – na námestí Republiky. Školenie sa končilo o tretej poobede a den-
                 ne dlho do noci som poznával Prahu. Neskôr sme chodili s maminou
                 na „Medzinárodné dentálne dni“ v trvaní jedného týždňa. Stretli sme
                 sa tam s Maťkom, ktorý tam študoval. Mamina chodila na prednášky
                 a ja som sa celý týždeň túlal po Prahe. Okrem toho, František Bla-
                 žek – stopercentný a zanietený Pražák, manžel mamininej sestreni-
                 ce Oľgy nás vždy povodil po Prahe lepšie ako školený sprievodca.
                 Oľga pracuje už pomaly dvadsať rokov na Hrade vo vysokej funkcii
                 – vedúcej právneho oddelenia prezidenta. S ňou sme mali možnosť
                 pochodiť  po  takých  zákutiach  pražského  hradu,  kde  sa  obyčajný
                 smrteľník tak ľahko nedostane.
                    Vráťme sa ale k majstrovi Horníčkovi. Horníček bol pre mňa ako
                 dobré  víno.  Čím  starší,  tým  lepší.  Svoje  životné  skúsenosti  vedel
                 odovzdávať  cestou  svojich  kníh  čitateľom.  Bol  to  –  PÁN  HEREC,
                 – PÁN ČLOVEK.

                 Jiří Suchý * 1.10.1931


                    Neďaleko stanice metra Dějvická v Prahe je divadlo malých fo-
                 riem Semafor. Jeho riaditeľ a majiteľ je známy herec, spevák, a spi-
                 sovateľ Jiří Suchý. Azda málokto v minulom storočí dokázal povýšiť
                 humor na piedestál, ktorý mu právom patrí tak, ako to urobili Suchý

                                            - 170 -
   165   166   167   168   169   170   171   172   173   174   175