Page 167 - Kronika

Miro Blaha spomína
pod terajšou Dexia bankou. S úžasom sme hľadeli na to malé kino
– dávali film – „Ján Roháč z Dubé”. Anténa síce dosť dobre nefungo-
vala a na obrazovke boli prevažne vodorovné čiary, ale bol to naše
prvé stretnutie s televízorom. Skoro každých päť minút sa na obra-
zovke objavil nápis „Porucha nie je vo vašom prijímači“. Neskôr bol
televízor inštalovaný aj pod laubňami vo výklade predajne Elektro.
Vždy tam bolo plno ľudí.
Pamätám si, keď s veľkou pompou v roku 1970, práve keď sa
narodila Zuzka, začala Československá televízia vysielať (pokusne)
vo farbe. Bolo nám to „houby“ platné, veď v celej republike bolo vte-
dy možno desať farebných televízorov. Vo vysokých Tatrách boli ale
majstrovstvá sveta v lyžovaní a farebný obraz išiel do sveta.
Niekoľko postrehov o známych umelcoch, s ktorými som sa stre-
tol, žiaľ len ako poslucháč a divák.

Mikuláš Schneider – Trnavský *1881 †1958

V päťdesiatych rokoch chodili naši niekoľkokrát do kúpeľov
v Piešťanoch. Bývali sme prevažne v katolíckom charitnom domo-
ve. Keď mali naši procedúry, chodil som obzerať výklady, vyberal
som si knihy v kníhkupectve pri parku. V parku boli doobeda aj poo-
bede kolonádne koncerty, ktoré som chodil veľmi rád sledovať.
Jedného koncertu sa zúčastnil aj skladateľ majster Mikuláš
Schneider – Trnavský, ktorý bol tam aj s manželkou na liečení. Kolo-
nádny orchester zahral jeho známu skladbu „Ružičky“, ktorú zaspie-
vala mladá umelkyňa. Konferencier pozval majstra na pódium a ja
som si, spolu s ostatnými, skoro zodral ruky od potlesku.
V spevokole Máj máme v repertoári viacero jeho skladieb a pri
jeho „Otčenáši“ si na neho vždy spomeniem. Pre mňa, najmä záslu-
hou jeho cirkevných skladieb, to bol a je navždy veľký umelec.

Oldřich Nový *1899 †1983

O mnoho rokov neskôr, na vojenčine, som sa, síce len ako di-
vák, stretol s velikánmi českého divadla a filmu – Vlastom Buriánom

- 167 -