Page 166 - Kronika
P. 166

Miro Blaha spomína
                 raňajkách a odchode z internátu pred príchodom do školy zastaviť
                 sa  na  Otčenáš  v  kostole.  Zaoberal  sa  tým  div  nie  krajský  výbor
                 komunistickej  strany.  Riaditeľ  internátu  dostal  prísny  príkaz  tomu
                 zamedziť. Absolvovali sme niekoľko prednášok o škodlivosti nášho
                 počínania a dostali sme zákaz chodenia do kostola. Nepomohlo to
                 a  vedenie  internátu  pristúpilo  k  ráznejším  opatreniam.  Podávanie
                 raňajok sa presunulo na neskorší termín a po raňajkách sme mali
                 sústredenie na dvore. Vychovávatelia nám kadečo kontrolovali, zdr-
                 žiavali nás, aby sme mohli len tak–tak prísť do školy.
                    Bolo až dojímavé, keď aj pod hrozbou neskorého príchodu do
                 školy všetci, zdôrazňujem všetci, vrátane evanjelikov a iných viero-
                 vyznaní, sme sa korporatívne vybrali najprv do kostola. Vtedy to už
                 bola naozaj veľká provokácia – no v jednote bola sila. Všetkých sa
                 potrestať nedalo. V tom malom boji sme zvíťazili.
                    Na tomto malom príklade je vidno, ako sa bolo treba za komuniz-
                 mu pretvarovať. Prevažnú väčšinu vychovávateľov i učiteľov, ktorí
                 nám tieto zákazy vydávali, po určitom uvoľnení v roku 1968 a najmä
                 v roku 1989, bolo vídať sa vrúcne modliť v kostoloch. Možno sa dnes
                 za svoje postoje v tých časoch aspoň trochu pohanbievajú.

                 Televízia

                    V roku 1954 som teda bol v deviatej triede JSŠ v Žiline. V tom
                 roku  boli  voľby.  Vo  všetkých  mestách  boli  tzv.  „Červené  kútiky“
                 – miestnosti, v ktorých sa konali predvolebné zhromaždenia, vystu-
                 povali tam súbory – skrátka pripravovalo sa na voľby, i keď výsledok
                 bol vopred daný a jasný. V tom čase bola prakticky jediným kandi-
                 dátom  Komunistická  strana  hoci  okrem  nej  kandidovala  aj  Strana
                 práce a Demokratická strana. To boli strany len do počtu a pre zda-
                 nie demokratickosti volieb. Komunisti museli mať minimálne 97,5 %
                 hlasov.
                    Vo  volebných  miestnostiach  (jedna  bola  oproti  Františkánom)
                 nainštalovali dokonca televízory. Boli to objemné debny s malou ob-
                 razovkou – volali sa Mánes (to bola česká výroba) a Orava (sloven-
                 ská výroba). Cestou zo školy sme sa stavili vo volebnej miestnosti

                                            - 166 -
   161   162   163   164   165   166   167   168   169   170   171