Page 219 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
Náš otec Bohdan bol vynikajúci študent. Zmaturoval zo všetkých
predmetov na výbornú, na maturitnom vysvedčení mal doporučené
štúdium na vysokej škole, ale keďže starý otec bol veľmi skoro
penzionovaný, tak sa musel postarať o svojich mladších súroden-
cov. Preto miesto vysokej školy nastúpil do notárskeho náukobehu,
aby bol čo najskôr, ako on hovoril, „zárobkovo činný”. V tom čase
Vilmoš navštevoval pedagogický ústav. Otec bol jeho „sponzorom“
a k sponzorstvu patrila aj výuka na hudobnom nástroji. Vilmoš si
vybral kráľovský nástroj – organ a husle. Po dvoch rokoch štúdia
blahovskí chlapci chceli, aby sa im predviedol a zahral im niečo do
skoku. Vilmoš jedným prstom zahral „Kohútik jarabý“. Ferko, hoci sa
neučil nikdy hrať, ale mal vraj prirodzený talent na hudbu, ho odsotil
od klavíra (alebo harmónia, neviem už) a začal hrať všetky známe
pesničky. Otcovi to nešlo do hlavy, cestoval do Bánoviec a rovno
za pánom organistom. Ten ho prekvapil zdelením, že študent prišiel
iba na prvú hodinu a viac sa neukázal. Sponzorské využil možno na
príjemnejšiu vec.
Druhý – Pišta, bol zas z iného súdka. Študoval lesné inžinierstvo
a ako hovoril otec, študoval málo, ale dobre. V jednom krúžku s ním
bol aj Štefan Staňo, ktorý naopak, veľmi veľa študoval, ale nebol
úspešný pri skúškach. Vždy Pištovi vytýkal, ako môže ísť na skúšku
nepripravený. Pišta mu vraj pripomenul starú pravdu, že niečo vie
on, niečo profesor a veľa vie iba Boh. Odvážnemu šťastie praje,
preto Pišta skončil školu v najkratšom možnom termíne a Štefan
študoval asi 10 rokov.
Na vojenčine v Žiline boli naraz traja bratia. Otec v tom čase
s najvyššou hodnosťou mal pod sebou Ferka a Vilmoša. Každú so-
botu chodili všetci traja domov do Varína, na fazuľu. Ale raz prišiel
iba otec. Stará mama bola zvedavá, kde sú tí dvaja a otec musel
priznať, že urobili niečo, za čo ich posadil do basy na niekoľko dní.
Stará mama ho poriadne vyhrešila, že ako najstarší má na nich dá-
vať pozor. Ale na druhý týždeň spravodlivo vyhrešila aj tých dvoch,
že ako mladší majú poslúchať staršieho.
Po rokoch sa na tom už len všetci smiali a bolo im jedno, kto je
mladší a kto starší...

- 219 -