Page 220 - Kronika
P. 220
Mária Palčovičová spomína
Náš prastrýko Anton Blaha
Starého otca brat Anton Blaha, dekan a farár v Kotešovej, Ma-
ríkovej, v Považskom Podhradí, je pochovaný vo Varíne. Jeho hrob
je poznávací znak, lebo mladšia generácia, ktorá ho nezažila, urči-
te pozná aspoň miesto jeho odpočinku. Ako bol starý otec vážny,
nesmierne nábožný, tak jeho brat hoci bol kňaz, bol veľmi veselej
povahy a nesmierne rád si uťahoval z každého, kto mu na jeho fígle
naletel. Na kuchynskom okne kotešovskej fary mal 77 zárezov, pri
ktorých boli mená jeho gazdín. Stačilo, ak sa mu niektorá znepáčila,
hneď ju vystrnadil preč. Nie však hocijako. Pri obede si vytrhol vlas,
hodil ho do polievky a gazdiná sa musela baliť. K jeho cti svedčí as-
poň to, že každej dal plat o mesiac viac, ako slúžila.
Raz nám rozprával, čo sa mu stalo. Nesobášil každú sobotu,
preto sa mu nahromadilo niekoľko párov. Pri jeho povahe, kdeže by
si dal tú námahu sobášiť po jednom! Svadobčanov bolo veľa a páry
sa pomiešali. On chytil jedného muža, pritiahol k nemu mladú ženu
a už začal sobášiť. „Tak sa ťa pýtam, chceš túto ženu za svoju man-
želku?“ A odpoveď mladíka ním riadne zatriasla: „Ja by som chcel,
ale moja Hana stojí tamto“.
Keď mal 60 rokov, mama mu upiekla krásnu tortu, kúpili sa neja-
ké darčeky a šli sme gratulovať. Ako nás videl vyfintených s kvetmi
a tortou, len sa zamračil, chytil tortu, hodil ju do skrine, a hoci vždy
bol veľmi pohostinný, neponúkol nič a poučil nás, že vek sa nemá
pripomínať. Odvtedy sme mohli chodiť gratulovať len na Antona.
V šesťdesiatke mal prvú porážku, z ktorej sa dobre vystrábil,
ale potom pomerne rýchlo šiel do penzie. Najprv býval s nami na
fare v Žiline, ale asi po roku si kúpil poldomček na Jilemnického 66.
Býval tam až do svojej smrti spolu s našim otcom. Otec mal podob-
nú povahu ako on a preto sa moc po nociach nevyspali. Anti báči
si spomenul na nejaký veselý zážitok, začal sa smiať, otca zobudil
a už sa bavili do rána. Stravoval sa stále u nás na fare a najkrajšie
boli piatky. Apetít mal vždy dobrý, ale v piatok prišiel, sadol si k peci
na truhlík, vzdychal, že mu je zle a mame povedal: „Urob mi rýchlo
kávičku, dnes nebudem obedovať“. Kávu vypil a hurá do „Ryby“ na
- 220 -