Page 220 - Kronika
P. 220

Mária Palčovičová spomína
                 Náš prastrýko Anton Blaha

                    Starého otca brat Anton Blaha, dekan a farár v Kotešovej, Ma-
                 ríkovej, v Považskom Podhradí, je pochovaný vo Varíne. Jeho hrob
                 je poznávací znak, lebo mladšia generácia, ktorá ho nezažila, urči-
                 te pozná aspoň miesto jeho odpočinku. Ako bol starý otec vážny,
                 nesmierne nábožný, tak jeho brat hoci bol kňaz, bol veľmi veselej
                 povahy a nesmierne rád si uťahoval z každého, kto mu na jeho fígle
                 naletel. Na kuchynskom okne kotešovskej fary mal 77 zárezov, pri
                 ktorých boli mená jeho gazdín. Stačilo, ak sa mu niektorá znepáčila,
                 hneď ju vystrnadil preč. Nie však hocijako. Pri obede si vytrhol vlas,
                 hodil ho do polievky a gazdiná sa musela baliť. K jeho cti svedčí as-
                 poň to, že každej dal plat o mesiac viac, ako slúžila.
                    Raz  nám  rozprával,  čo  sa  mu  stalo.  Nesobášil  každú  sobotu,
                 preto sa mu nahromadilo niekoľko párov. Pri jeho povahe, kdeže by
                 si dal tú námahu sobášiť po jednom! Svadobčanov bolo veľa a páry
                 sa pomiešali. On chytil jedného muža, pritiahol k nemu mladú ženu
                 a už začal sobášiť. „Tak sa ťa pýtam, chceš túto ženu za svoju man-
                 želku?“ A odpoveď mladíka ním riadne zatriasla: „Ja by som chcel,
                 ale moja Hana stojí tamto“.
                    Keď mal 60 rokov, mama mu upiekla krásnu tortu, kúpili sa neja-
                 ké darčeky a šli sme gratulovať. Ako nás videl vyfintených s kvetmi
                 a tortou, len sa zamračil, chytil tortu, hodil ju do skrine, a hoci vždy
                 bol veľmi pohostinný, neponúkol nič a poučil nás, že vek sa nemá
                 pripomínať. Odvtedy sme mohli chodiť gratulovať len na Antona.
                    V  šesťdesiatke  mal  prvú  porážku,  z  ktorej  sa  dobre  vystrábil,
                 ale potom pomerne rýchlo šiel do penzie. Najprv býval s nami na
                 fare v Žiline, ale asi po roku si kúpil poldomček na Jilemnického 66.
                 Býval tam až do svojej smrti spolu s našim otcom. Otec mal podob-
                 nú povahu ako on a preto sa moc po nociach nevyspali. Anti báči
                 si spomenul na nejaký veselý zážitok, začal sa smiať, otca zobudil
                 a už sa bavili do rána. Stravoval sa stále u nás na fare a najkrajšie
                 boli piatky. Apetít mal vždy dobrý, ale v piatok prišiel, sadol si k peci
                 na truhlík, vzdychal, že mu je zle a mame povedal: „Urob mi rýchlo
                 kávičku, dnes nebudem obedovať“. Kávu vypil a hurá do „Ryby“ na

                                            - 220 -
   215   216   217   218   219   220   221   222   223   224   225