Page 228 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
zazvonil zvonček na chodbe a my sme sa s bázňou blížili do jedál-
ne, kde svietili iba sviečky a prekrásne vyzdobený stromček. Pánko
začal čítať zo sv. písma časť o narodení Dieťatka, potom sme sa
pomodlili a navečerali.
My dvaja s Mirom sme sa snažili o najrýchlejšiu konzumáciu,
lebo sme boli veľmi zvedaví, čo je pod stromčekom. Určite sme
nemávali toľko hračiek, koľko potom dostávali naše deti a teraz
vnúčatá. Ale myslím si, že sme mali určite rovnakú radosť, či to boli
hračky, cudzokrajné ovocie, alebo niečo na oblečenie. Raz som do-
stala veľkú plyšovú opicu. Sedela si pod stromčekom a ja som sa jej
tak trošku bála. Keď som sa s ňou skamarátila, bola mojou najmilšou
spoločníčkou.
Len čo sme sa stihli potešiť s darčekmi, už bolo počuť pri dve-
rách spievať „strunku“. (Strunka, strunka, zelená jablonka, pásli
ovce pastuškovia, jedia kašu z hrnka. Anjel k nim priletel, takto im
povedel, že sa Kristus Pán narodil, aby každý vedel...) Mama už
balila do obrúskov koláče a ja som už bežala speváčikov obdarovať
drobnými peniazmi. Deti takto chodili až do zotmenia. Potom ich vy-
striedali starší žiaci, mládež a študenti. Tí už boli pozvaní aj na kus
reči a ponúkal sa im alkohol a zákusky. Hodinu pred polnocou prišli
Betlehemci. Boli to mladí i starí, poobliekaní v krojoch a zahrali nám
narodenie Ježiška v Betleheme. Bolo to pekné, lebo oni to hrali do-
slova, keď mali pastieri spať, ľahli si na zem a chrápali. Našim bolo
vždy do smiechu, keď anjel ich budil slovami „Gloria in exelsis Deo“,
v terchovskom dialekte, bez dĺžňov. Skončili tesne pred polnocou
a to sme sa už chystali do kostola. Bolo tam krásne, najprv tma, bolo
počuť iba organ a potom množstvo svetla a krásne koľady. Organis-
ta nebol školený hudobník, ale mal dobrý hlas a udržal melódiu. Po-
čas omše vedel Pánka prekvapiť, keď nechtom na palci prebehol po
klaviatúre (to bol ako umelecký prejav). Za to hral poriadne nahlas,
až sa kostol triasol. Malo to aj svoju výhodu. Viacerí muži prišli do
kostola trošku potrundžení. Naša rodina sedávala v prvej lavici vpra-
vo a hneď vedľa nás sedel starý Gajdošík a spal. Keď začal Vinco
hrať, myslel si, že je v krčme, zdvihol ruku, akože tancuje a ujúkal
Hi- Hi- Hi, ujujúj! To bola zábava!

- 228 -