Page 224 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
napustil si horúcu vodu a chrstol mi ju do tváre. Našťastie to rýchlo
stieklo a okrem červených škvŕn nebolo nič poznať. Nakoniec, ani
neviem od čoho tie škvrny boli, lebo ma všetci usilovne bozkávali,
aby ma to nebolelo.
O nejaký rôčik neskôr sa k oblievačom pridali Alo, Ďuďo a Miro
Palčovičovci. S tými to bola iná zábava. Keď som ich počula, ako
slušne oblievajú mamu, vybehla som na poschodie, kde boli izby
dookola. Oni šli jednou stranou a ja som utekala druhou po dreve-
ných schodoch dole. Michalička už stál pod schodami, lebo sa bál,
že sa dolámeme. No a potom už bola riadna oblievačka aj s riadnou
výplatou korbáčom.
Relatívny pokoj som mala ako vydatá, lebo moji štyria chlapi
chodili po oblievačkách a na mňa už nezostal čas. Vždy vyoblievali
množstvo čokoládových vajíčok, ktoré som im celý rok dávala do
kaše. Ale aj tak „polievací pondelok“ nemám rada.

Konškoláci z reálky

Otec často a rád spomínal na svojich spolužiakov z reálneho
gymnázia. Boli síce nešťastný ročník, lebo počas vojny dobrá tretina
zahynula v boji, dobrá tretina boli Židia a zahynuli v koncentračnom
tábore, alebo boli umučení gestapom v okolí Žiliny. (V Rajeckých
Tepliciach je aj pomníček pri kostole s menami jeho spolužiakov.)
Aj keď ich bolo stále menej, stretávali sa každý rok, porozprávali sa,
pospomínali a tešili sa na ďalšie stretnutia. Poslednýkrát sa zišli už
len traja – otec, Lojzo Eichler (otec mu hovoril škuliperda, lebo veľmi
škúlil) a prof. Laco Berger, ktorý jediný z nich žije, a vlastne končil až
o rok po otcovi, lebo prepadol na maturite z matematiky. Tak sa do
nej zažral, že ju nakoniec študoval a bol prof. matematiky na VŠD.
Otec nám ho často dával za vzor a smial sa, že ho tú matema-
tiku doučoval on.
Francúzštinu driloval aj mamine sesternice Cilu, Valu a Ilu Mar-
tinčekové.
Cez jedno leto u nich prázdninovala naša mama a tam sa s ňou
aj otec zoznámil. Svet je malý...

- 224 -