Page 226 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
sme bývali na fare vedľa kostola, mohli sme si dlhšie pospať a potom
sa pridať k tým, čo putovali niekedy aj viac ako hodinu z rôznych ko-
paníc. Ale už len toto pozorovať, bol nesmierny zážitok.
V 1975 roku sme boli s Alom na našej súkromnej púti v Lurdoch.
Večer sme sa od katedrály dívali na procesiu, kde každý pútnik mal
v rukách horiacu sviečku. Postavy sa nedali rozoznať, bolo vidieť iba
širokú svietiacu kľukatú čiaru. A práve toto mi pripomenulo čas rorá-
tov z môjho detstva.

Svätý Mikuláš

Mikuláša sme mali vždy „skutočného“. Robil nám ho kostolník
Viktor Vallo. Naši s Pánkom jeho príchod vždy náležite pripravili. Ja
som na ich doporučenie svätenou kriedou robila čiary na schodišti
a kruhy v jedálni na koberci, aby sa ku mne nemohol dostať čert. Mi-
kuláš bol vyobliekaný v ornáte, s mitrou na hlave, v ruke biskupskú
palicu a veľkú striebornú knihu, kde bolo popísané, čo sme kedy vy-
viedli a za čo nás má pochváliť. Miro je o päť rokov starší, tak on už
mal svoje predstavy o pravosti Mikuláša, ale ja som sa poctivo triasla
od strachu a robila som všetko, čo mi poradili. Po vzájomnom po-
zdrave sme mu išli pobozkať ruku. Vypočuli sme si ho, na požiada-
nie sme zarecitovali básničku, ev. modlitbičku. Prevzali sme darčeky
a vyprevadili sme Mikuláša preč. Ja som sa tešila zo všetkého a Miro
zdeľoval Pánkovi, že je už veľký a kostolníkovi ruku nepobozkal, len
mu nosom pošimral po ruke.
Napriek tomu, že už vedel, kto je Mikuláš, vždy keď sme na neho
čakali, podliehal tomu istému čaru a možno i trošku strachu. Pamä-
tám si, ako vyskočil na sporák a sadol si na mriežku nad ním. Tá sa
pod ním prelomila a on spadol na platňu sporáka, ktorá tiež rupla
a on sa ocitol až v pahrebe.
Mikuláša vždy s nami oslavovali sesternica Darinka, Pánkov
synovec Alino Galovič, teta Štefka a samozrejme „naše“ dievčatá
Štefinka a Viktora.
Ku našim deťom tiež chodil živý Mikuláš. P. kaplán Michalička sa
dal nahovoriť a úspešne ho zahral.

- 226 -