Page 223 - Kronika
P. 223

Mária Palčovičová spomína
               Veľká noc

                  V Terchovej sa začala sláviť Veľká noc ešte pred Veľkým týž-
               dňom. Náš otec začal prípravou voňavky, a to tak, že jednu fialku
               zalial vedrom vody. Celý týždeň sa držal pôst, nepúšťalo sa rádio,
               so smútkom a vážne sa zúčastňovalo na obradoch. Na Bielu sobotu,
               keď sa „rozviazali“ zvony a v kostole sa ostošesť zvonilo zvončeka-
               mi, utekali všetky ženy a dievčatá ku potoku a umývali sa, aby boli
               celý rok krásne a čiperné. V sobotu a nedeľu sa robili iba najnutnej-
               šie práce, dievky hlavne  piekli a maľovali vajíčka. Maľovanie bolo
               veľmi jednoduché, zväčša sa používala cibuľa, do ktorej sa vajíčko
               zabalilo a dalo sa variť. V pondelok nastal slávny deň už zavčasu
               ráno. Po celej dedine behali mládenci s korbáčmi a vedrami, dievky
               sa skrývali, ale chlapci ich vyťahovali a pištiace ich hádzali do poto-
               ka. Mokré dievčence, šťastné, že majú oblievačov, tancovali s nimi
               a hostili ich pálenkou a vajíčkami. Okolo obeda nebolo snáď jednej
               duše triezvej! A popoludní sa oblievali všetci. Náš otec ako predsta-
               viteľ dediny mal povinnosť pooblievať všetky zámožnejšie i tie menej
               zámožné ženy. Ženy na neho čakali a z okien na neho liali vedrami
               vodu. Po skončení oblievačky sa otec vracal domov mokrý z vnútra
               i zvonku. Na druhý deň mu ženy nanosili spústu vajec a predháňali
               sa, ktorá donesie viac.
                  Aby mama nemala možnosť sa na neho hnevať, celá dedina, na
               čele s otcovými bratmi, prišla oblievať a samozrejme, že vedrami.
               Jeden rok si mama dala ušiť krásne fialové šaty. Nepamätám si ma-
               teriál, ale pri oblievačke mamine šaty boli stále kratšie a kratšie a po
               oblievačke  ich  mohla  vyhodiť.  A  teraz  si  predstavte  schodište,  po
               ktorom prúdom tečie voda! Takáto bola oblievačka v Terchovej.
                  O  niečo  lepšie  to  bolo  u  nás  na  Žilinskej  fare.  Medzi  prvými
               oblievačmi  boli  vždy  Vilmoš,  Lolo  a  Rudo  Kapasný.  Tvárili  sa,  že
               oblievajú iba voňavkou, ale vždy si niektorý načapoval do veľkého
               hrnca vodu a šuch – rovno do tváre. Nevadilo nám to, lebo sme boli
               mokré už od našich chlapov, otca, Mira a Pánka, ba dokonca nás
               vždy oblieval aj p. kaplán Michalička. Raz však to nedopadlo dosť
               dobre pre mňa.  Vilmoš si v rýchlosti pomýlil vodovodné kohútiky,

                                          - 223 -
   218   219   220   221   222   223   224   225   226   227   228