Page 231 - Kronika
P. 231

Mária Palčovičová spomína
               Júnové oslavy v Kúre

                  Keď sme pri narodeninách. V Kúre sme robili tzv. júnové osla-
               vy. Mariška začínala narodeninami 10. 6., teta Maňa K. meninami,
               11. 6. sa narodili p. kaplán Michalička a Alo, 13. 6. slávila narodeniny
               Magda, 16. 6. má výročie vysviacky za kňaza Pánko, 21. bolo Alojza,
               29. 6. Petra a Pavla. Vybrali sme vždy pekný deň, pogratulovalo sa
               navzájom, uvarili sme niečo dobré, staršia generácia sa bavila pri
               stole a my s deťmi sme šli na výlet pod Žaruchu. Bolo to veľmi milé
               a všetci sme sa na to tešili a dlho spomínali...
                  Návštevy u Kapasnovcov vo Varíne mali vždy svoje čaro. Ne-
               pamätám si, že by tam bolo niekedy ticho, alebo smutno. Mladých
               plná chalupa, vždy napečené, hudba, spev a tanec. Niekoľko rokov
               u nich bývala aj teta Štefka s manželom. Obývali pravú stranu domu.
               Ja som chodievala na návštevu z jedného bytu do druhého a vša-
               de som na obrusoch zapletala strapce do vrkočov. Obe – Mariška
               i Štefka – hromžili na mňa pri ich rozpletaní. Mama mala vo Varíne
               ešte jednu sestru, Adelku. Boli zhruba rovnako vysoké, v tom čase aj
               rovnako bruškaté a chodili držiac sa všetky tri „per pazuch“.
                  Pred Kapasnovcami tiekol potok a naše tri grácie museli prejsť
               cez lavičku. Ani ich nenapadlo, že sú širšie ako lavička a tak mama
               spadla do potoka. Neskôr im vytýkala, že ju zhodili naschvál, aby
               mali zábavu. Zábava bola až potom, keď vošla do domu mokrá ako
               vodník.
                  V Žiline naše vzťahy mali iný rozmer. Pribudol vek i starosti a boli
               sme si akosi bližšie. Páčilo sa mi pri návštevách na Hlinách, že ma
               krstná mama nikdy nebrala ako hosťa, ale som bola súčasť rodiny.
               Tak sa stalo, že sme s Rudom spolu umývali riad, nosili na stôl a vy-
               lizovali misy.
                  Veľmi ma zarmútilo, keď mi raz zatelefonovala, že krváca a že
               ju Vlado pôjde zaviesť do nemocnice na operáciu. Vedela som o čo
               sa jedná a veľmi som chcela, aby všetko dobre dopadlo. Ráno pred
               operáciou som k nej doviedla Pánka, ktorý ju vyspovedal a dal po-
               mazanie chorým. Čakala som s ňou a ona sa začala lúčiť tak, akoby
               sa nemala prebrať z narkózy. Tvrdila, že musí odísť, lebo Martin jej

                                          - 231 -
   226   227   228   229   230   231   232   233   234   235   236