Page 225 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
Zásnuby

Teta Vala, ako slečna, mala veľký zálusk na nášho otca a krstná
mama Mariška jej veľmi priala. Otec už bol notárom v Hruštíne, keď
vymysleli ženy takýto plán. Na konci roka sa poriadal v Hruštíne bál.
Vo všetkých okolitých obciach – Lokca, Babín, Vaňovka – spadajú-
cich do otcovej kompetencie, boli zamestnaní ako učitelia Vilmoš,
Hanka Trgiňová a niektorý bratranec Bugán. Mládeže dosť, takže
bola záruka dobrej zábavy. Potajomky, aby otec nevedel, priviezli na
saniach Valu a Marišku. Začal bál, hudobníci zahrali tuš, poriadateľ
privítal hostí a všetkým oznámil: „Náš pán notár sa žení, privítajme
jeho snúbenicu“. Obrovský potlesk, gratulácie otcovi a z vedľajších
dverí vyšla vo večerných šatách vysmiata Vala. Začal tanec, ale zá-
bava nebola. Otec odviedol Valu aj Marišku von, obliekol im kabáty,
zavolal sane, zabalil ich do kožušín a kázal ich odviesť domov. A bo-
lo po zásnubách.
Podobne sa zachoval aj Vilmoš. Bol na vojne a bol zasnúbe-
ný. Jeho snúbenici však bolo dlho čakať a tak sa začala zabávať
s druhým. Lolo aj s Vladom a Miňom ju začali špehovať niekde pod
Jedľovinou a samozrejme, že podali správu. Po návrate Vilmoš so
snúbenicou vôbec nedebatoval, šiel za ňou, vraj zavesil obrúčku na
nejaké parohy na stene chodby a bol koniec. Myslím si, že urobil
dobre, lebo lepšiu ženu ako tetu Vlastu, by nenašiel.

Advent

Začína december, adventný čas, čas dlhých večerov a spomie-
nok. Spomienky na detstvo sú také krásne, a je mi smutno, keď si
uvedomím, že naša mlaď také niečo nezažije.
Dedina prikrytá hrubou snehovou perinou, v rannom šere sa tíš-
ko pohybujú do vlniakov zababušené postavy v teplých súkenných
papučiach, svietiace si na cestu sviečkovými kahancami. Svetielka
blikocú a vytvárajú svetelnú čiaru. Ticho narúša iba praskanie zmrz-
nutého snehu pod nohami chodcov. Je to veľmi pôsobivé a krásne.
Postavy smerujú ku kostolu, lebo o šiestej začínajú roráty. Keďže

- 225 -