Page 229 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
Polnočná skončila, pomaly sa zhasínali svetlá a spievala sa Ti-
chá noc, svätá noc. Za tmy sa odchádzalo domov. Bol to zážitok na
celý život. A človek bol akýsi lepší...
Ako dospeláci sme už Vianoce slávili v Žiline. Nedá sa povedať,
že by čo len dvoje boli rovnaké. Vždy sa niečo udialo. Raz prepukla
psychická choroba u nášho p. kaplána a nebyť Ala, mali by sme
veľké problémy.
Medzi najkrajšie patril rok, keď sme obidve s Magdou čakali
druhé dieťa a boli sme presvedčené, že ja čakám dcéru a ona syna.
V tom čase bol kaplánom Peter Danihel, ktorý nám dal darčeky
označené cumlíkmi, Magde ružovým a mne modrým. Hneď sme sa
ohradili, a že si cumlíky vymeníme. Peter so 100 % istotou tvrdil, že
sa nemýli. A mal pravdu. O rok už boli na svete aj Peťko s Kajkou
a behali v „pavúkoch“, ktoré im doniesol Pánko z Poľska.
Neviem, či si moje krstňatá spomenú na štedrovečernú večeru
bez mamy Magdy u nás na Rázuske (Magda mala ťažkú hepatitídu
a bola hospitalizovaná na infekčnom oddelení), alebo naše deti na
opakované sviatky, keď slúžil otec Alo na psychiatrii v Martine, alebo
ja na očnom v Žiline.
Najväčšiu hrôzu sme prežívali počas Vianoc, keď nám na en-
cefalitídu ochorela malá vnučka Veronika, nevediac, či prežije a ak,
aké budú následky.
Najsmutnejšie boli, keď ostali rok po roku prázdne miesta pri
stole po otcovi a mame, a o dva roky aj po Alovi. Symbolicky pre-
stierame o jedno miesto viac, ich stromček nad hrobom zdobíme
jabĺčkami z ich záhrady a každému nadeľujeme oplátky...
Napriek všetkému sú Vianoce krásne a vždy budeme na ne spo-
mínať.

Moja krstná mama Mariška Kapasná

Dlho som nevedela rozlíšiť, ktorá je mamina sestra a kto švag-
riná, lebo som medzi nimi nevidela rozdiel v správaní sa ku sebe.
S krstnou mamou sme sa stretali veľmi často, či už na oslavách
mojich detských narodenín, alebo len tak porozprávať sa.

- 229 -