Page 236 - Kronika

Mária Palčovičová spomína
sa ošíval, bol červený ako cvikla, ale najväčšiu radosť spolu s nami
z toho mala jeho žena...
Keď sme už pri tých spovediach. Pán kaplán Michalička bol
raz veľmi unavený. Spovedalo sa už niekoľko hodín bez prestáv-
ky a jemu sa podarilo v spovedelnici zaspať. Bol vášnivý futbalista
a snívalo sa mu, že naši dali gól. Keďže vždy hlasne povzbudzoval
aj pri televízore, dal voľný priechod svojej radosti aj v spovedelnici
a naplno zakričal „góóól“! Na svoj krik sa prebudil, s hrôzou zistil,
kde je a tváril sa, že to nebol on.
Vášnivým futbalovým fanúšikom bol aj Martinbáči Kapasný.
Neraz som ho zažila na futbale vo Varíne a iba raz v Žiline. Priebeh
bol všade rovnaký. Martinbáči najprv slušne chodil okolo ihriska,
cez jednu ruku prevesený kabát, cez druhú prevesený dlhý čierny
dáždnik. Hoci ho usporiadatelia niekoľkokrát požiadali, aby opustil
nepovolený priestor, nedal sa vyhodiť. Začala hra. „Ty baran, hrúzo-
strašný baran, čo to robíš!? Si slepý, alebo nevidíš? Jezus Maria, čo
sú to za ľudia? Kde si sa učil chodiť!“ ozývalo sa spoza čiary. Keď
ani to nepomáhalo vylepšiť hru, chytil dáždnik za rukoväť a pichal do
upachtených hráčov. Rozčuľoval sa, vbiehal na ihrisko, prerušoval
hru a neprestajne nadával – Barani, barani, hrúzostrašní barani. Po-
zri sa na tohto, vyzýval okolostojacich, ako môže hrať futbal, keď ani
chodiť nevie, Jezus Maria....
Konečne sa usporiadateľom ho podarilo vytisnúť mimo hriska.
Báječne sa na to pozeralo, ale z diaľky. Bavili sme sa, smiali sme
sa, ale akonáhle nás zbadal a dovolával sa našej podpory bolo hor-
šie, stiahli sme sa a tvárili, že nie sme žiadna rodina, ba, že sme
ani neprišli spolu. To však nebol koniec, sedel síce na vykázanom
mieste, ale zobral si na paškál rozhodcov. „Ako to pískaš, ty hovädo
! Nevidíš ofsajd, si podplatený?“ A takto to išlo až do konca. Potom
spokojný odchádzal domov, ak vyhral jeho favorit. Ale ak prehral,
nadávky pokračovali až po prvú krčmu, kde sa všetko podrobne roz-
analyzovalo. Pritvrdzovalo sa štamperlíkmi a na druhý deň sa sťažo-
val na bolesti žalúdka: „Vieš, ten posledný mi uškodil, ten som nemal
piť.” Na otázku, koľko ste toho popili? vždy povedal „prvý a posledný,
medzitým sa neráta.“

- 236 -