Page 74 - Kronika
P. 74

Michal Kapasný spomína
                 na jeho strane bolo ich čo najviac, pretože po skončení ich temer
                 vždy pridelil mne.
                    Keď chcem hovoriť o poľovačkách, musím pripomenúť, že veko-
                 vo som nebol ešte schopný ich absolvovať a keďže som ich so sta-
                 rým apom, alebo ujami veľa nezažil, z ich rozprávania o poľovníckych
                 zážitkoch a posudzovania inými, som nadobudol dojem, že boli dob-
                 rými poľovníkmi. Tivadar báči mal poľovnícky lístok pre terchovský
                 revír, kde Pišta chodil ako hosť a neskôr poľoval najmä na Čiernom
                 Váhu, kde bol riaditeľom štátnych lesov Čierny Váh. Predsa však sa
                 pamätám, že som s Tivadar báčim bol niekoľkokrát na sluky. Mies-
                 tom poľovania boli mladiny vo Vrátnej, a to nad Rázcestím, smerom
                 do Ištvánovej, na pravej strane. Tu nám sluku priniesol Blahov psík,
                 pretože padla v húštine a k tomuto účelu dobre poslúžil vycvičený
                 poľovný pes. Tiež sme chodievali spolu aj na miesta nad Terchovou,
                 smerom na Biely Potok. Dnes sú tieto miesta už zaľudnené. Bolo
                 to niekde ako je terajšie ihrisko a od neho vpravo do lesa. Pyšný
                 som  bol,  že  som  mohol  niesť  pušku.  Utkvelo  mi  to  v  mysli  a  rád
                 sa  vraciam  k  týmto  detským  chvíľam,  ktoré  súviseli  s  rybárstvom
                 a  poľovníctvom. V objatí nostalgie domova ma potešujú. Určite sú aj
                 predzvesťou mojich rozhodnutí v dospelosti, keď som sa ja mal stať
                 poľovníkom. Stal som sa ním ihneď po skončení vysokej školy, keď
                 som sa dostal, po dvojročnom pôsobení v martinskej nemocnici, ako
                 zubný lekár a aj mladý ženáč, s manželkou Nórikou v  roku 1958-om
                 do  tiež  podkrivánskeho  kraja,  do  podtatranského  Važca,  ktorý  vo
                 svojom celoživotnom diele zvečnil akademický maliar Ján Hála. Va-
                 žec, okrem toho, že bol opradený pestrofarebnými krojmi na plátne,
                 že jeho piesne a tance vábili umelcov, mal skutočne i fascinujúcu
                 prírodu. Važecké grunty, lúky a pasienky pod Kriváňom, v tom čase
                 ešte súkromné, pôsobili, ako ozajstný národný park, ako klenot náro-
                 da. Oboznámenie sa s touto pestrou paletou rôznych foriem božieho
                 daru pre jeho obyvateľov bolo pre mňa jednoznačným rozhodnutím.
                 A tak okrem založenia folklórnej skupiny VAŽEC, ktorú vediem už 50
                 rokov s nespočetnými úspechmi u nás i v zahraničí, som urobil skúš-
                 ky z poľovníctva a v roku 1959-om som sa stal riadnym členom PZ
                 Kriváň vo Važci. Odvtedy prešlo veľa rokov a s nimi veľké množstvo

                                             - 74 -
   69   70   71   72   73   74   75   76   77   78   79