Page 75 - Kronika

Michal Kapasný spomína
poľovných zážitkov. Jedno je však isté, že všetko, čo som v rámci
poľovníctva prežil, ako člen PZ, tajomník, predseda revíznej komisie
a neskorší dlhoročný predseda poľovného združenia, sa udialo pre-
to, že koluje vo mne krv Blahovského rodu, miešaná s génmi rodu
Kapasnovcov, u ktorých, najmä u môjho otca Martina Kapasného,
bolo umelecké cítenie zvýraznené tiež aj prakticky. Bol zakladajúcim
členom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a spieval v ňom do
pokročilého veku svojho života.
Poľovný revír vo Važci hraničil so Štátnymi lesmi Čierny Váh.
Mal som preto možnosť stretnúť sa s celou plejádou lesníkov aj
robotníkov, pracujúcich na Čiernom Váhu. V tom čase Pišta bol už
v Solivare a pracoval na Krajskej správe lesov v Košiciach. Dozve-
del som sa však o ňom mnoho názorov ľudí, zamestnancov Štátnych
lesov o jeho pôsobení na Čiernom Váhu, keď tam bol riaditeľom.
Hrdý som bol a tešil som sa vždy, keď pri stretnutiach s nimi ho
spomínali, ako výborného odborníka a najmä človeka. Vedel sa, ako
riaditeľ, prispôsobiť ich životu a činnosti. Mnohokrát sa obliekol do
obyčajných pracovných šiat a aj so sekerou a pílou s nimi popraco-
val. Takto si získal veľkú úctu a obľubu. Politická situácia bola však
vtedy veľmi jednoznačná a jeho odchod si zamestnanci uvedomovali
ako veľkú stratu. Neskôr sa však stal opäť riaditeľom v Solivare aj
v Bardejovských lesoch.
Ako študenti, ešte z Varína, vybrali sme sa, asi štyria, na túru
cez malú Fatru a Nízke Tatry s konečným cieľom na Čiernom Váhu.
Lanovkou sme vyšli na Chleb, odtiaľ na Šútovské vodopády, do De-
mänovskej doliny, na Chopok a z neho hrebeňovkou na Čertovicu.
Zaujímavá a náročná túra trvala asi 3 dni. Pri prekonávaní hrebeňov-
ky, po neupravenom, skalnatom chodníku, sme prežili aj nepríjemnú,
pamätihodnú situáciu. V jednom mieste, po zatočení chodníka, sa
nad ním, asi 30 – 40 metrov od nás objavil rys, ktorý sa vyhrieval na
slnku. Ako nás zbadal, vyskočil a vtedy nastalo vzrušenie. Nemali
sme skúsenosti a mysleli sme si, že sa chystá na nás skočiť. On
však po chvíli skokmi sa vzdialil a zmizol medzi skalami. Z Čertovice
sme zišli pešo do Kráľovej Lehoty a tam sme sa telefonicky spojili
s Pištom a tetou Marienou. Kázali nám čakať, že behom hodiny prí-

- 75 -