Page 76 - Kronika
P. 76

Michal Kapasný spomína
                 de pre nás povoz. Tak sa aj stalo. Pred stanicou zastal krásny kočiar,
                 ktorý viedol v kroji oblečený kočiš, zamestnanec Pištu. Bol to pán
                 Vernarec. Neskôr, keď som už poľoval vo Važeckom, som sa s ním
                 nikoľkokrát stretol a spoločne sme zaspomínali. Po zoznámení sme
                 sa usalašili v tomto atraktívnom povoze, ťahanom dvoma, príťažlivo
                 pôsobiacimi  nádhernými  koňmi  a  viezli  sme  sa  hore  dolinou,  cez
                 Svarín, na Čierny Váh, ako grófi. Horská osada s budovou riaditeľ-
                 stva a niekoľkými domčekami nás privítala v príjemnom večernom,
                 letnom ovzduší. Na veľkom dvore so stodolou nás čakal Pišta. Teta
                 Mariena mala pre nás už prichystanú večeru a po malom posedení
                 pri ohníčku sme sa usalašili, podľa nášho želania, na sene v stodole.
                 Jeho vôňa a celé prostredie pôsobilo na nás očarujúco. Ráno, na
                 druhý deň, sme sa previezli horskou železničkou, ktorú Štátne lesy
                 vlastnili, do Liptovskej Tepličky a naspäť a neskôr sme sa zviezli až
                 do Kráľovej Lehoty. Táto návšteva u Pištu bola tiež pre mňa opäť
                 prejavom  prijatia  nových  zážitkov,  spojených  s  pohostinnosťou
                 a  úbezpekom dobrých vzájomných rodinných vzťahov.
                    Keď spomínam Pištu, chcem ho popísať aj ako spoločensky veľ-
                 mi skúseného, vzdelaného človeka. Ešte počas jeho štúdia na Vyso-
                 kej škole technickej, Fakulte lesného inžinierstva, si pamätám, ako
                 sme ho čakali, keď mal prísť z Bratislavy. Príčinou tohto boli i jeho
                 zaujímavé  rozprávania  o  Bratislave.  Z  týchto  návštev  z  Bratislavy
                 som si zapamätal, že nám spomínal kamarátov. Býval s Bulharom,
                 ktorý tiež študoval v Bratislave. Naučil sa od neho i bulharské pies-
                 ne. Niektoré spieval i nám. Od neho viem dodnes pesničku, s ktorou
                 som mal v spoločnosti i úspechy. Je to pieseň:
                    Marica dievojka, rodu hospockoga,
                    ty neperi rubľo, kraj mojego broda.
                    Kako ty gospoda od svojego broda,
                    ty nysi gospoda od sinego mora.


                    Prišla svetová vojna a s ňou mladí chlapci odišli na front. Odišiel
                 i  on a stal sa najmladším dôstojníkom, podporučíkom na Slovensku
                 a  neskôr  poručíkom  Slovenskej  armády.  Keď  sa  odtiaľ  vrátil,  radi
                 sme počúvali jeho dojmy a príhody z východného frontu.

                                             - 76 -
   71   72   73   74   75   76   77   78   79   80   81