Page 76 - Kronika

Michal Kapasný spomína
de pre nás povoz. Tak sa aj stalo. Pred stanicou zastal krásny kočiar,
ktorý viedol v kroji oblečený kočiš, zamestnanec Pištu. Bol to pán
Vernarec. Neskôr, keď som už poľoval vo Važeckom, som sa s ním
nikoľkokrát stretol a spoločne sme zaspomínali. Po zoznámení sme
sa usalašili v tomto atraktívnom povoze, ťahanom dvoma, príťažlivo
pôsobiacimi nádhernými koňmi a viezli sme sa hore dolinou, cez
Svarín, na Čierny Váh, ako grófi. Horská osada s budovou riaditeľ-
stva a niekoľkými domčekami nás privítala v príjemnom večernom,
letnom ovzduší. Na veľkom dvore so stodolou nás čakal Pišta. Teta
Mariena mala pre nás už prichystanú večeru a po malom posedení
pri ohníčku sme sa usalašili, podľa nášho želania, na sene v stodole.
Jeho vôňa a celé prostredie pôsobilo na nás očarujúco. Ráno, na
druhý deň, sme sa previezli horskou železničkou, ktorú Štátne lesy
vlastnili, do Liptovskej Tepličky a naspäť a neskôr sme sa zviezli až
do Kráľovej Lehoty. Táto návšteva u Pištu bola tiež pre mňa opäť
prejavom prijatia nových zážitkov, spojených s pohostinnosťou
a úbezpekom dobrých vzájomných rodinných vzťahov.
Keď spomínam Pištu, chcem ho popísať aj ako spoločensky veľ-
mi skúseného, vzdelaného človeka. Ešte počas jeho štúdia na Vyso-
kej škole technickej, Fakulte lesného inžinierstva, si pamätám, ako
sme ho čakali, keď mal prísť z Bratislavy. Príčinou tohto boli i jeho
zaujímavé rozprávania o Bratislave. Z týchto návštev z Bratislavy
som si zapamätal, že nám spomínal kamarátov. Býval s Bulharom,
ktorý tiež študoval v Bratislave. Naučil sa od neho i bulharské pies-
ne. Niektoré spieval i nám. Od neho viem dodnes pesničku, s ktorou
som mal v spoločnosti i úspechy. Je to pieseň:
Marica dievojka, rodu hospockoga,
ty neperi rubľo, kraj mojego broda.
Kako ty gospoda od svojego broda,
ty nysi gospoda od sinego mora.

Prišla svetová vojna a s ňou mladí chlapci odišli na front. Odišiel
i on a stal sa najmladším dôstojníkom, podporučíkom na Slovensku
a neskôr poručíkom Slovenskej armády. Keď sa odtiaľ vrátil, radi
sme počúvali jeho dojmy a príhody z východného frontu.

- 76 -