Page 79 - Kronika
P. 79

Michal Kapasný spomína
               osude nedozvedeli. V takomto duševnom rozpoložení som sa potom
               od kostala dostal domov. Naši mi už išli naproti a  doma sme v na-
               pätí vyčkávali príchod neznámych frontových vojakov z prvej línie.
               Valili sa od Krasňan a Kamencov v husacích formáciách hore našimi
               záhradami k nám. Otvorili bránku na dvore, prezerali celý dvor a pri-
               šli hore schodmi k nám, do kuchyne. My sme už vyše týždňa bývali
               v  pivnici. Okná na dome boli už zabednené a dom v noci vyprázd-
               nený. Ferko bol prezlečený do civilu a čakal s  našimi hore v byte,
               čo sa bude robiť. Prvý prišiel do kuchyne ruský dôstojník, na prvý
               pohľad celkom sympatický. Naši sa k nemu slušne správali a  mama
               ho išla ponúknuť s pohárikom nejakej drahej pálenky. On keď videl
               štamperlíky, usmial sa, siahol do kredenca a zobral tri šálky, ktoré
               naplnil. Mama svoje zarazenie nedala na sebe vidieť a apa sa rýchlo
               spamätal a usmieval. Ferko zistiac situáciu zdvihol plnú šálku nalia-
               teho koncentrátu, štrngol si s dôstojníkom a otcom a  na ex pálenku
               vypil. U ruského dôstojníka nadobudol ihneď rešpekt. Ten ho potľap-
               kal a  spýtal sa ho, či bol vojakom, na čo mu oznámil, že áno, že bol
               dôstojníkom, ale že z armády ušiel. Ruský dôstojník, ktorý velil, ako
               sme sa dozvedeli, celému práporu, ktorý obsadil Varín, vymenoval
               Ferka  za  veliteľa  tejto  Varínskej  domobrany.  V  našom  dome  bolo
               zriadené veliteľstvo ruskej armády. Po ďalších rozhovoroch sme sa
               dozvedeli, že dotyčný dôstojník bol pôvodne vyštudovaný za učiteľa,
               no vojna z neho urobila vojaka. Velil však vojakom prvej línie, medzi
               ktorými  boli  i  negatívne  typy  a  príslušníci  rôznych  národností  i  zo
               Sibíra, Tirgizska, Turkménska a pod. My chlapci, sme sa so situá-
               ciou rýchlo oboznámili a obľúbil si nás a celú rodinu aj tento tovariš
               veliteľ, v podstate inteligentný človek. Vedľa nášho dvora, v Gábo-
               rovej záhrade, boli mínomety, ktorými Rusi strieľali na Žilinu. Dívali
               sme sa na to z  bezprostrednej blízkosti z nášho dvora. Vojaci nám
               ukázali, ako sa máme pri výstrele správať. Museli sme si pri upchatí
               úší otvoriť ústa a čakať na výstrel. Pozorovali sme guľu, ako letela až
               vysoko hore po koniec vzostupnej, kulminačnej dráhy a  brali sme to
               ako dobrodružstvo. V ďalších záhradách mali zakopané ďalekonos-
               né delá, s veľmi dlhými hlavňami. Zvykli sme si na vojnové prostredie
               a  spôsoby chovania sa príslušníkov novej armády, ktorá nás obsa-

                                          - 79 -
   74   75   76   77   78   79   80   81   82   83   84