Page 78 - Kronika

Michal Kapasný spomína
Pri pomyslení na obdobie vojnových rokov výrazne vystupuje
v popredí mojich obrazov minulosti Ferko, mladík v najlepších ro-
koch, takisto ako všetci Blahovci, vzdelaný, nadaný a múdry človek.
Vídavali sme ho tiež najmä v uniformách. Bola to najskôr dôstojníc-
ka, slovenskej armády a neskôr i ako uniforma akejsi miestnej jed-
notky, vytvorenej ihneď po obsadení Varína Rusmi a po ich odchode
smerom na Prahu, aby udržiavali v obci poriadok. On jej vtedy velil.
Zaujímavé bolo jeho menovanie za veliteľa. Prvý deň príchodu Ru-
sov, teda príslušníkov Červenej armády, je pre mňa plný mimoriad-
nych dojmov. Pri ich popísaní sa vrátim k ránu, kedy som, ako vzorný
miništrant odišiel do kostola. Bolo asi sedem hodín. Čudný mi pripa-
dal celý Varín, námestie aj ulice. Bolo pusto. Bežal som do kostola,
aby som nezmeškal miništrovanie. Ráno som vstal potichu a nechal
som všetkých spať. V kostole ma čakalo prekvapenie. Prítomný bol
kostolník, starý pán Panáček a jedna stará ženička. Po mne ešte pri-
behol Jožo Boka, môj kamarát z Hrnčiarskej ulice. O pár minút sme
začuli pri kostole streľbu. Preľaknutí sme sa všetci štyria uchýlili pod
malú, hrúbkou pre nás veľmi priaznivú klenbu. Do zákristia prišiel aj
pán dekan Ignác Adamík a po chvíli rozhodol, že musíme odísť, lebo
vraj prichádza ruská armáda. Vystrašení sme vyšli pred kostol a vi-
deli sme prvého ruského vojaka. Vyzeral veľmi mlado. V rukách mal
samopal – kalašnikov a niečo po rusky kričal. Pribehol k jednej diev-
čine, ktorá slúžila u nášho pána doktora Beňovského, udrel ju po tvá-
ri a ona si pred neho kľakla a kričala: „Pán vojak, len ma nezabite...“.
Jeden mladík ju totiž vyzradil Rusovi, že ukazovala zabudnutému
Nemcovi, ktorý u doktora Beňovského býval a zaspal, cestu, kadiaľ
sa najbližšie dostane na chránené miesto, aby mohol bežať poza
trať smerom na Žilinu. Nemec bol od trate už asi 15 - 20 krokov, keď
Rus vystrelil a Nemec spadol. Namiesto svätej omše sme zažili toto
krvavé divadlo. Rus potom pribehol k tomuto dôstojníkovi nemeckej
armády, vybral mu jeho pištoľ a strelil mu s ňou ešte do hlavy. Ten-
to nemecký dôstojník tam potom pod lipami ešte ležal niekoľko dní
a my chlapci sme po odchode Rusov, pri nahliadnutí do jeho vrecka
zistili, že bol lekár a opatroval pri sebe fotku, na ktorej bol so svojou
rodinou. Bola tam – zrejme manželka a tri deti. Určite sa nikdy o jeho

- 78 -