Page 94 - Kronika

Michal Kapasný spomína
vyčariť temer z ničoho. Počas celého týždňa základnými surovina-
mi bola zelenina, zemiaky a strukoviny, menené v stredu a piatok
s múčnym jedlom. V piatok tiež bývali zemiaky s kyslým mliekom.
V sobotu to bola fazuľa a k nej obyčajne podlisníky. Na nedeľu sme
mávali mäso. To rodičia prichystali v priebehu týždňa, alebo bolo
zo zásob zabíjačky. Chovali sme zajace, ktoré k tomuto účelu tiež
poslúžili. Nepamätám sa, že by nás boli z tejto stravy boleli bruchá.
Jednoduchá, zeleninová, málo tuková vojnová strava zasa kladne
prispievala k zdraviu.
V tomto období boli aj veselšie momenty. Raz pred príchodom
fronty, keď Rusi boli už niekde medzi Zázrivou a Terchovou, začalo
byť na námestí vo Varíne zrazu veľmi rušno. Nemeckí vojaci, kto-
rí Varín okupovali a odtiaľto sa striedali pre bojové akcie v oblasti
Terchovej, kde mali silné opevnenia, začali zhromažďovať chlapov,
ktorých nablízku videli, alebo prechádzali cez Varín. Sústreďovali
ich do útvaru, z ktorého ich zadeľovali k vozom, za účelom odvá-
žania streliva do frontových oblastí. Z dvorov gazdov vyvláčali kone
a vozy, do ktorých tento materiál nakladali. Niektorí vojaci cválali na
koňoch, vnikali do uličiek medzi domami a takto vyhľadávali mužov
z dediny k spomínanému účelu vojnovej pomoci. Na Varíne vznikla
nepríjemná psychóza strachu, ktorá sa preniesla aj na mňa – jede-
násťročného malého chlapca. Keď dvaja Nemci na koňoch s krikom
vbehli popri nás do Chabadovej uličky, začal som utekať domov, ako
mi sily stačili. Mama ma už vyhliadávala vo dverách, v prítomnosti
Haničky Kapasnej, odo mňa podstatne staršej sesternice z Vrútok,
učiteľky, ktorá k nám veľmi rada chodila a veľakrát sa u nás zdr-
žiavala. Pribehol som k nim a kričal: „Mama, kde sa mám schovať,
chlapov berú?!...” Ich rozrušenie zo strachu sa ihneď zmenilo na
smiech a so spokojnosťou, že sme už všetci traja bratia doma, lebo
väčšinou som ja chýbaval, uchýlili sme sa v izbe. Viem, že som si
premýšľal už pred tým, kde by som sa mal skryť. Ako prvé mi napa-
dlo miesto na dvore, dakde pod naším záchodom. Aj takéto veselšie
chvíle sa vyskytli a v rodine sa i často spomínali.
V styku s Blahovcami bolo vojnové obdobie zaujímavé aj tým, že
náš starý apa, František Blaha bol Varínčanmi zvolený za vládneho

- 94 -