Page 46 - Večerné rozprávky 1.
P. 46
Komorná mi vpichla do päty zlatú ihlicu. „Tu je“ – a vytiahol
z kapsy ihlicu. Potom odtiahli posteľ a otvorili dvierka, zišli po
schodoch a dostali sa najprv do medeného, potom do striebor-
ného a nakoniec do zlatého lesa. Ako dôkaz vytiahol vetvičky.
Všetci počúvali s otvorenými ústami a údivom v očiach. „Čo, čo
bolo ďalej?“ – pýtal sa nedočkavo kráľ. „Nakoniec sme došli do
krištáľového zámku. Princezná tancovala s obrovským netvo-
rom a rozodrala na dranc 12 párov topánok. A ráno unavená si
ľahla do postele“ – zakončil vojak. „Zastavte popravu! Veď je to
hrdina, prišiel na to, čo sa v noci deje!“ – zvolal kráľ. Vojak však
jeho nadšenie nezdieľal. „Milý pán kráľ, princezná je opantaná
čarami a ja musím zistiť, ako ju z nich dostať.“ Obliekol si svoju
halenu, obul si čižmy a vybral sa do krištáľového zámku. Tam,
neviditeľný, našiel meč a prebodol netvorovi srdce. Krištáľový
zámok zmizol, medený, strieborný i zlatý les sa zmenili na krás-
ne kráľovské mestá s množstvom ľudí, ktorí všetci ďakovali vo-
jakovi za svoje vyslobodenie. Kráľ mu hneď chcel odovzdať ruku
svojej dcéry aj s polovicou kráľovstva, ale vojak sa len usmial,
odmietol princeznú i dary slovami: „Som už starý, aby som bol
princezniným mužom a na čo by mi boli toľké peniaze, stačí mi
to, čo mám vždy v mojej kapse.“ Rozlúčil sa, našiel si chalúpku
v horách, pritrafila sa aj rúča ženička a žili si šťastne a v dobrom
spomínali na troch rozvadených čertov a ich dedičstvo.
Dobrú noc !
- 44 - - 45 -
