Page 47 - Večerné rozprávky 1.
P. 47

PLNÉ VRECE PRAVDY



               Za dávna – pradávna, keď ešte vrabce chodili v kabátikoch a
           mačky nosili okuliare a boli obuté do čižiem, žil mládenec, ktorý
           bol taký chudobný, že okrem šiat na sebe a čarovnej píšťalky
           nemal nič. Netrápilo ho to, lebo bol veselej povahy a šedá hmota
           jeho mozgu bola nabitá vedomosťami a nápadmi. A tak sa vybral
           do sveta skúsiť šťastie. Chodil dlho sem a tam, jednému pomohol
           radou, inému zas postrážil kone, alebo inak pomohol. Po čase
           sa dostal do kráľovského mesta a vybral sa na zámok priamo ku
           kráľovi, pýtať si prácu. Kráľ nebol dobrý kráľ a z pozície svojej
           moci sa snažil každého dobehnúť alebo oklamať. „Nuž, ty chceš
           prácu?“ – pýtal sa šuhaja. „Ja ti ju dám. Budeš strážiť mojich 30
           zajacov. Veľmi mi na nich záleží, a preto ich večer musíš doviesť
           domov v plnom počte. Ak sa ti stratí čo len jeden, dám ti useknúť
           hlavu. Berieš to?“ „Pravdaže beriem, zajacov mám rád a určite
           ich budem dobre strážiť.“
               Na druhé ráno z brány vybehlo tridsať veľkých bielych zaja-
           čikov. Zoradili sa a Janko – tak sa volal šuhaj – sa postavil pred
           nich a šli. Len čo došli na lúku, zajace sa rozpŕchli na všetky stra-
           ny. Janko si spokojne sadol do trávy a chvíľu driemal, chvíľu si
           pohvizdoval a keď sa blížil večer, vytiahol svoju píšťalku a začal
           pískať. Zo všetkých strán sa k nemu zbiehali zajace, pekne sa
           zoradili a na čele s Jankom pochodovali domov. Kráľ už čakal pri
           dverách a nespokojne zajace počítal. Bolo ich tridsať! „Ako to len
           mohol urobiť?!” – dumal kráľ a rozhodol sa, že to musí zistiť.
               Na druhé ráno Janko odviedol zajace a kráľ prikázal slúžke
           sledovať všetko, čo sa za celý deň bude na lúke diať. Večer slúž-
           ka referovala: „Prišli na lúku, zajace sa rozpŕchli, šuhaj chvíľu
           spal, chvíľu si hvízdal a večer zapískal na píšťalke a zajace pri-
           behli, zoradili sa a pokojne šli domov.“ „Tak to bude v píšťalke“
           - povedal si kráľ a prikázal slúžke ísť znova na lúku a nejakým
           spôsobom  píšťalku  vymámiť.  Tak  sa  stalo.  Slúžka  sa  snažila
           zaliečaním  a  peknými  rečami  Janka  obalamutiť,  chválila  jeho
                                         - 46 -                                                                              - 47 -
   42   43   44   45   46   47   48   49   50   51   52