Page 48 - Večerné rozprávky 1.

píšťalku a veľmi, veľmi ju chcela. „Čo mi za ňu dáte? Nie je lac-
ná!“ – povedal Janko. „Nuž, nemám veľa, ale 100 zlatých môžem
dať!“ – povedala slúžka, lebo toľko jej dal kráľ. Janko peniaze zo-
bral a dal píšťalku slúžke. Tá si ju mocne držala v pästi a utekala
na zámok. Asi v polovici cesty píšťalka urobila „frnk“, vyšmykla
sa jej z rúk a uháňala naspäť k Jankovi, ktorý večer odovzdal v
poriadku všetkých tridsať zajacov.
„To nie je s kostolným riadom!“ – hneval sa kráľ a prikázal
dcére, princeznej Jarmile, aby získala píšťalku ona. Princezná
sa prikrášlila, vycifrovala a ľúbezným hláskom chválila Janka a
jeho hru na píšťalke. Zobrala ju do rúk a tak sa jej veľmi zapáči-
la, že chcela zaplatiť hocijakú sumu, len aby ju dostala. „Dobre
teda, dám vám tú píšťalku, ale nebude to za peniaze. Chcem
od vás sto bozkov!“ – zaželal si Janko. Pyšná princezná najprv
odula pery, ale pripomenula si prísny kráľov rozkaz doniesť píš-
ťalku za každú cenu, a tak hanblivo povedala: „Dobre, budem
ťa bozkávať, ale sa to nesmie nikto dozvedieť.“ A tak dala prin-
cezná pastierikovi zajacov sto bozkov a ako odmenu si vzala
jeho píšťalku. Veľmi sa píšťalke tešila, stískala ju v ruke a v duši
pastierikovi prisahala pomstu. Asi v strede cesty píšťalka sa za-
čala v dlani vrtieť, urobila „frnk“ a už jej nebolo. S plačom pribeh-
la princezná k otcovi bez píšťalky. „Si hlúpa princezná!“ – hneval
sa kráľ. „Nič nevieš vybaviť!“ Sadol si do kresla, podoprel hlavu
a rozmýšľal. Trvalo to dlho, ale nakoniec mal takýto, podľa neho
dobrý nápad. Zavolal sluhu, vymenil si s ním šaty, rozstrapatil
vlasy, bradu a fúzy, cez plece prehodil plátenú tašku, v ktorej bol
skrytý malý železný trezor, kde plánoval píšťalku na dva západy
zatvoriť. Do ruky si vzal palicu a hral sa na žobráka. Prišiel na
lúku, posadil sa k Jankovi a začal sa s ním rozprávať. Janko ho
hneď poznal, ale tváril sa, že verí jeho rečiam a len tak sa po-
hrával s píšťalkou. Kráľovi pri pohľade na píšťalku zažiarili oči a
hneď žiadal Janka, aby na nej zapískal. Janko sa iba usmial a
povedal, že ešte nie je čas, aby ju použil. „Ach, je taká krásna,
predaj mi ju, aby som sa v mojom trápení mohol s ňou potešiť“
– žiadal žobrák – kráľ.
- 46 - - 47 -