Page 50 - Večerné rozprávky 1.
P. 50
Na druhý deň prišla za mnou preoblečená princezná a žiadala
ma o píšťalku. Dal som jej ju, ale musela ma stokrát pobozkať.
Urobila to.“ Kráľ zaškrípal zubami, ale musel priznať, že aj to je
pravda. „Píšťalka sa mi vrátila naspäť a na ďalší deň ma navštívil
žobrák, za ktorého sa vydával náš pán kráľ. Tiež chcel píšťalku,
ale ja som od žobráka nechcel peniaze, a tak som mu vyplatil...“
„Dosť, dosť, vidím, že už si celkom na dne. Vysypal si plné vrece
pravdy. Ber sa odtiaľto aj s tou tvojou zázračnou píšťalkou. Nech
ťa tu už nikdy nevidím, lebo ťa dám zožrať levom!“ – kričal kráľ
a nedovolil Jankovi pokračovať. Janko sa zasmial, zobral si píš-
ťalku a roztrhané vrece, chytil za ruku teraz už usmiatu Katku a
spoločne kráčali k lepšiemu zajtrajšku.
A ako vždy, bola svadba a po nej hostina, ale stoly sa nepre-
hýňali pod ťarchou jedál, pilo sa striedmo a jedlo ešte striedmej-
šie, ale varili aj kašu s medom a dobrá bola, verte mi, aj ja som
z nej jedla a bola tam aj papierová zem a ja som sa prepadla
až sem k vám, aby som vám povedala, že zlo by malo byť vždy
poriadne potrestané.
Dobrú noc !
- 48 - - 49 -
