Page 146 - Kronika

Miro Blaha spomína
Sovietski velitelia nutne potrebovali uvoľniť cestu smerom na Ži-
linu, a preto im žiadna obeť nebola dosť veľká. Niekoľkokrát podve-
čer sme pozorovali sériu svietiacich striel z Kaťuší (hrozná raketová
zbraň umiestnená na nákladnom aute, nazývaná Nemcami „Stalino-
ve varhany”), ktoré pálili na Oblaz smerom od Rovnej hory. Kaťuša
bola ale raketomet, určená na ničenie veľkých priestorov s veľkým
rozptylom, minimálne 100x100 metrov a viac, takže trafiť dvoch voja-
kov dobre zahrabaných do systému okopov nebolo dobre možné.
Ceremoniál ranného lúčenia, napájania pálenkou a lúčenia po-
kračoval niekoľko dní. Naši ľudia sa už nato nemohli dívať, išli za
sovietskym veliteľom a dohovárali mu, že prečo dáva nezmyselne
zahynúť toľkým vojakom. – Veď ich posielate na istú smrť – dôvodili.
Dôstojník vždy opakoval – Nas mnóga ! – iste ľutoval tých vojakov,
ale myslel si – rozkaz je rozkaz – keď ho nesplním, pôjdem pod
guľku ja.
Keď som si po rokoch spomínal na tieto udalosti, dumal som nad
tým, prečo na zlikvidovanie Nemcov nepoužili letectvo. Veď jeden
malý aeroplán by túto úlohu splnil za pár minút. Skutočne si nespo-
mínam na letectvo v tom období, zdá sa, že tento smer bojov bol
dosť podružný zo širokého hľadiska vedenia bojov. Skôr si pamätám
hukot lietadiel ešte predtým – boli to veľké zväzky lietadiel, zdalo sa
mi, že na oblohe sa ich zjavovalo stovky, dnes neviem povedať, či to
boli spojenecké, alebo nemecké lietadlá. Ostal mi v mysli len zážitok
z trblietania sa stoviek strojov na oblohe a ich temné dunenie.
Dokončime ale anabázu spomínaných Nemcov. Samozrejme,
ja neviem, či je to pravda, ale z počutia viem, že obaja Nemci po
určitom čase Oblaz opustili, cez kopec Mravečník sa pokúsili dostať
na západ. Podľa mňa je prakticky isté, že sa domov živí nedostali,
a niekde v tých horách malej Fatry našli svoju smrť. Tak to už vo
vojne bývalo.
Boli títo vojaci hrdinovia ? Boli to hitlerovskí hrdlorezi ?
Nie, boli to mladí chlapci, majúci život pred sebou. Žiaľ, niekto iný
rozhodol, aby sa niť ich života pretrhla na úsvite života. Možno práve
ten, čo o tom rozhodol, dožil sa svojej pokojnej osemdesiatky kdesi
v Južnej Amerike na bohatom ranči.

- 146 -