Page 151 - Kronika

Miro Blaha spomína
števe kostola po ňom šliapali a aj tak mu pomohli dostať sa z očistca
do neba.
Nuž, sú to neoverené historky, ale azda stoja za zaznamenanie.

Represálie

Po obsadení Terchovej sa v nej sovietski vojaci zabývali. Po
odchode prvého sledu vojsk prišli inžinieri, ktorí navrhli výstavbu
pomníka osloboditeľom na terchovskom námestí – pred školou,
neďaleko kostola. Oni stavebné práce aj viedli, i keď poctivú robotu
museli odviesť terchovskí chlapi.
Okrem nich v druhom slede prišli aj obávaní príslušníci NKVD.
Začala sa zhánka po potencionálnych nepriateľoch budúceho nové-
ho režimu. Ktože to bol na takej dedine?
Obchodníci, živnostníci, tzv. kulaci, majiteľ mlyna, píly a – samo-
zrejme v prvom rade predstavitelia bývalej moci, richtár a miestny
notár – môj otec.
Z ničoho nič sa zrazu vynorilo aj pár miestnych komunistov, ktorí
s radosťou udávali svojich súkmeňovcov s ktorými mali dajaké prie-
ky. Jeden večer teda sovietski vojaci na príkaz komisárov sústredili
tieto „živly”, ledva sa stačili rozlúčiť s príbuznými a začal sa ich stras-
tiplný pochod do neznáma. Nebolo veru isté, čo sa s nimi stane a či
sa ešte vôbec niekedy vrátia domov.
Z otcovho rozprávania viem, že po niekoľkých hodinách pocho-
du, pod prísnym dohľadom mladých sovietskych vojakov, prišiel
rozkaz zastaviť sa v jednom lesíku. Zaistení sa museli postaviť do
radu, dostali lopaty a poľné lopatky. Ďalší rozkaz znel vykopať po-
zdĺžnu hrobľu v lesnej zemi. Chlapom zamrelo. Ideme si kopať hrob
– vraveli si. Čo iné si mohli pomyslieť v tých krutých časoch. Objali
sa, lúčili sa a so slzami v očiach kopali. Hrobľa bola vykopaná ledva
na tridsať centimetrov. Rusi kopanie zastavili, nariadili odložiť nára-
die a postaviť sa chrbtom k hrobli. Prísne pohľady vojakov, namie-
rené samopaly – toto je naša posledná hodinka – vraveli si chlapi.
Nohavice dolu – znel ďalší rozkaz. Tí nás tu chcú zahrabať nahých
– pomysleli si. -– Kľuknúť chrbtom k hrobli ! Takto sa veru zastreliť

- 151 -