Page 156 - Kronika

Miro Blaha spomína
pozrieť na neho. (Však som aj za to dostal od rodičov po zadku).
Pochovali ho tesne za plotom cintorína z dolnej strany, smerom ku
Mlyncu.

Prvý sled

V prvých dňoch po dobití (alebo, ak chcete oslobodení) Tercho-
vej Červenou armádou usadil sa tam na krátky čas tzv. „prvý sled”
vojsk. Prvý sled – to boli vojaci i dôstojníci, ktorí boli v priamom
styku, kontakte s nepriateľom. „Životnosť” takéhoto vojaka sa dala
rátať na hodiny, maximálne dni. Až neskôr, keď som prečítal knihy
zaoberajúce sa históriou svetovej vojny, memoáre vojvodcov najmä
sovietskych, som naplno pochopil ako sa týmto chlapcom dostalo tej
pochybnej cti bojovať na hrote útokov, stať sa veľmi rýchlo hrdinami
– i keď už s medailou udelenou len – in memoriam.
A ako sa prevažne vojaci do týchto útvarov dostávali ?
Nuž, jednoducho – potvrdzujú to aj spomienky vojnových veterá-
nov, dokonca generálov a maršalov Červenej armády.
Ak vojak, alebo aj dôstojník, vykonal niečo proti vojenským pred-
pisom v bojových podmienkach – mal len dve možnosti. Smrť za-
strelením, alebo vykúpenie svojej viny vlastnou krvou v prvom slede.
Tak sa napríklad trestali vojaci za zbabelosť pred nepriateľom, neu-
poslúchnutie rozkazu nadriadených. Rady prvého sledu rýchlo redli,
bolo ich treba neustále dopĺňať novými posilami. Čas od času teda
dostali dôstojníci v tyle rozkaz – Treba doplniť stavy prvého sledu !
Začala sa naháňačka za priestupkami. Už nielen zbabelosť a iné
vážne prečiny, ale aj nepredpisovo nasadená vojenská čiapka, od-
trhnutý gombík na vojenskej blúze pri prehliadke, zle vyčistená zbraň
– to všetko posielalo ľudí do prednej línie. Takíto boli teda vojaci
prichádzajúci ako prví oslobodzovať aj naše územie.

Bárišne

Nezastupiteľnú úlohu mali v Červenej armáde aj ženy – vojačky.
Boli to najmä príslušníčky zdravotníckeho vojska, spojárky – tele-

- 156 -