Page 149 - Kronika
P. 149
Miro Blaha spomína
známky, ktoré mal každý z nich zavesené na krku. Deky, ktorými
ich zakrývali, neboli veľké. Pokiaľ im chceli zakryť tvár, zvyčajne im
ostali z nosítiek trčať len biele, bosé nohy. Neviem prečo, ale môj
detský rozumček pri pohľade na tieto nohy pochopil, že tu už niet
pomoci. Srdcervúco som sa rozplakal.
Unavení zdravotníci ma – ani nie s hnevom, skôr s pochopením
odháňali preč. Nevediac čo mám robiť, s plačom som čakal na rodi-
čov, ktorí za chvíľu naozaj prišli.
Bolo to moje prvé stretnutie so smrťou. Uznáte, že takýto zážitok
poznačí človeka na celý život a nikdy naň nezabudne.
Exhumácia
Na túto spomienku nadväzuje ďalšia. Bolo to už dva roky po voj-
ne, v roku 1947. Štátnymi orgánmi bolo rozhodnuté zriadiť dôstojné
miesta odpočinku padlých vojakov. V Žiline – na Bôriku bol vytvore-
ný spoločný cintorín, do ktorého postupne dovážali exhumovaných
vojakov zo širokého okolia. Veď provizórne hroby sa nachádzali
niekedy priamo tam, kde vojak padol, na lúke, či v lese. Týmto spô-
sobom sa likvidovali aj provizórne cintoríny v dedinách – teda aj ten
v Terchovej pri starom kostole.
Práca to bola skoro nadľudská. Vykopať skoro dva roky staré
hroby, mŕtvych uložiť do provizórnych drevených truhiel a odvážať
do Žiliny. Na túto prácu bola vypísaná vysoká odmena. Po dlhom
váhaní sa prihlásili dvaja starší muži z Terchovej. Toho vysokého,
chudšieho si už meno nepamätám, ale ten druhý – to bola známa
terchovská postava, po prvej svetovej vojne „prezident terchovskej
republiky“ Vallo – prezývaný Andelik. Býval v drevenici v uličke ne-
ďaleko kostola. Práve pri zásahu kostolnej veže delovým granátom
blízky výbuch mu spôsobil menšiu psychickú poruchu. Porucha sa
prejavovala tým, že Andelik sa v zime uložil akoby na zimný spánok,
zobudil sa len na vykonanie základných životných potrieb, málo je-
dol. Naopak v letnom období skoro vôbec nespal, chodil aj v noci po
dedine, dosť pil a v posledných rokoch života bol dosť otravný.
Títo dvaja chlapi teda vykopávali mŕtvych vojakov. Okrem pláce
- 149 -