Page 153 - Kronika

Miro Blaha spomína
Pánko aj s partizánom sa vybrali do Ružomberka zariadiť otcovo
oslobodenie.
(Asi pred pätnástimi rokmi som cestoval autobusom do Tercho-
vej. Prisadol si ku mne chlap a pýtal sa ma, či som Blaha. Prisvedčil
som, overil si, či som syn Bohdana. Bolo to neuveriteľné pre mňa,
bol to ten istý bývalý partizán. Rozprával mi o tom, ako mu vlastne
otec zachránil život, ako mu je vďačný. Ja som ten príbeh vlastne
počul od neho, otec o týchto veciach dosť málo hovoril.)
Keď sa už dozvedeli, že otec bude na druhý deň prepustený,
pánko sa zobral do Hanckov. Cestou k nim ho zastavil opitý ruský
dôstojník, strkal mu do ruky kľúčik a hroziac pištoľou mu prikazoval
nájsť izbu, v ktorej býva. Pánko duchaprítomne zobral kľúč a pove-
dal dôstojníkovi, aby sa rozdelili – jeden, že pôjde na jednu stranu
ulice a druhý na opačnú – tak to vraj rýchlejšie nájdu. Tak sa ho
zbavil, prišiel do Hanckov a čakal tam na otca.
Prešiel určitý čas a aj pre môjho otca nastal vytúžený okamih.
Červenolíci, mladučký červenoarmejec, azda osemnásťročný – ši-
roko sa rozkročiac vo dverách zahlaholil neuveriteľné tenkým, až
fistulovým hlasom – Blagá, daváj, idí, stupáj bystro ! Neuveriteľné sa
stalo skutočnosťou, otec sa narýchlo lúči s prítomnými a úchytkom
im odovzdáva vzácnosť nad vzácnosťami – jedinú lyžicu, ktorú si
ako jediný zobral so sebou a ktorú všetci používali. Vojačikovi sa to
znepáčilo – zazrel na otca a zakričal – Blagá, ber ložku, ideš do dru-
goj ťurmy ! Otcova nálada klesla na bod mrazu. Smutne zobral lyžicu
a so zvesenou hlavou vychádzal z miestnosti. Vojak zavrel dvere
a hovorí – Slucháj, Blagá, ideš damój, k žjonke. Aná tebja doma
ždajet, neimjejet lóžku – ty skažeš – žjonka majá – ja tebje priňjos
suvenir iz ťjurmy – ložku. Nu, idi, idi! – a ako hovoril otec, priateľsky
ho kopol do zadku, aby sa ponáhľal.
Náš otec – starý poctivec – namiesto toho, aby uháňal domov,
zháňal niekoho, kto mu dá „bumážku“ o prepustení. Okolo obeda ho
konečne vystrčili medzi bránu, kde ostal stáť ohúrený slnkom a tep-
lom. Keď ho zatvárali bola zima a teraz krásne leto.
Odobral sa do Hanckov, kde na neho už čakal aj prepustený brat
Pišta. Ten totiž na žiadnu „bumažku“ nečakal.

- 153 -