Page 152 - Kronika

Miro Blaha spomína
nedám – vykríkol statný mlynár a ostal hrdo stáť. Namierený sa-
mopal a poriadny kopanec do holého zadku ho prinútil poslúchnuť.
Chlapi strnuli v tej nedôstojnej polohe. Prišiel však nečakaný rozkaz,
ktorý uvoľnil napätie, ale aj isté telesné zvierače. „Serí“! ozvalo sa
prísne a bolo to sprevádzané dávkou zo samopalu ponad hlavy pre-
strašených chlapov. Rozkaz bol veru v mihu vykonaný. Až potom
nastalo uvoľnenie a hurónsky smiech ozval sa lesom. Smiali sa naši
a smiali sa aj Rusi. Naši chlapi po skončení vojny dávali často túto
historku k dobru.
Cesta pokračovala ďalej na Zázrivú, Párnicu, Kraľovany. Ko-
nečne sa táto malá jednotka dostala aj do Ružomberskej väznice.
Bývalo sa aj po dvadsať v jednej miestnosti, vypočúvali ich, ale na
počudovanie zachádzali s nimi celkom dobre, kŕmili ich a kde tu pus-
tili niektorého domov.
V Ružomberskom väzení spolu s naším otcom boli pozatváraní aj
viacerí Terchovčania – (Jozef Staňo, mäsiar Baran, autobusiar Lacko
a mnohí iní.) K nim priradili aj jedného vreckového zlodeja, ktorý im
krátil chvíle predvádzaním rôznych kúskov. Opisoval im, ako sa dá
kradnúť a hneď im to predvádzal. Jediný, kto mu neveril bol gróf Czá-
ky – stavil sa s ním o 100 korún, že ho nedokáže okradnúť. Dával si
veľký pozor, ale behom niekoľkých sekúnd sa ho zlodej s hodinkami
v rukách pýtal koľko je hodín? No, zábava netrvala dlho.
Prišli bachari a brali ich po jednom na výsluch. Keď išiel náš otec
so zviazanými rukami po schodoch, oproti nemu išiel Pišta Blaha
– jeho brat už z výsluchu. Potešili sa, že sa vidia a chceli sa objať.
Jeden z bacharov ich začal zbraňou odháňať, ale druhý mu zakričal
– „nechaj tak, to rodny bráťja!“
Takto sa dozvedeli, že sú tam zavretí dvaja z rodiny. Otec spo-
mínal, že Rusi im síce dávali jedlo, ale aby ich potrápili, dali im veľmi
slanú fazuľu, ktorú jedli kôrkou z chleba, alebo jeho jedinou lyžicou
a celý deň a noc im nedali nič piť. Bolo to vraj besné!
Otcovi dávali za vinu smrť jedného partizána, ktorého mal udať
a dať zastreliť. Pánko však zistil, že sa ten partizán vrátil domov živý,
zdravý a vďačný otcovi, že ho v evidencii viedol ako vojaka na vojne
a jeho rodine nechal za neho vyplácať peňažné dávky.

- 152 -