Page 154 - Kronika
P. 154
Miro Blaha spomína
A čo lyžica ? Táto stará, plechová lyžica sa stala pre našu rodinu
na dlhé časy naozajstným suvenírom – spomienkou a dlho, dlho vi-
sela na čestnom mieste v našej kuchyni.
Vasil
Možno až niekoľko mesiacov po skončení vojny sa v Terchovej
objavili dvaja vojaci – utečenci, podľa všetkého bývalí príslušníci
armády generála Vlasova, alebo z ukrajinských jednotiek, ktoré sa
počas vojny pridali k Nemcom. Generál Vlasov bol v začiatkoch Veľ-
kej vlasteneckej vojny veľmi talentovaným sovietskym generálom,
ktorý sa preslávil pri obrane Moskvy a Leningradu. Po obkľúčení
jeho armády Nemcami sa so zvyškom svojich vojsk vzdal a dostal sa
do zajatia. Krutosť vojny vyžadovala od sovietskych vojakov a najmä
dôstojníkov nikdy sa nevzdať. Preto, aj keď boli zajatci oslobode-
ní zo zajatia, obyčajne ich čakal vojenský súd a za zbabelosť boli
popravení vlastnými, asi pre výstrahu ostatným. Neskôr pristúpil na
spoluprácu s Nemcami a vytvoril zo sovietskych zajatcov v Nemecku
tzv. Vlasovovu armádu, ktorá po ich boku bojovala až do konca voj-
ny. Príslušníci tejto armády vedeli, že po víťazstve Sovietov nebude
nad nimi zľutovania, preto sa silou mocou snažili dostať do zajatia
západných spojencov. V povojnovej trme – vrme niektorí z nich sa
snažili prebiť domov. Cesta to bola obzvlášť dlhá, lebo tieto jednotky
sa dočkali konca vojny na Česko–nemeckých hraniciach. Tak akosi
sa dostali do terchovských lesov dvaja vojaci – Vasil a Ivan. Chlapi
na všetko odhodlaní, chlapi bez zábran, chlapi, ktorí vedeli čo ich
čaká keď ich chytia. O zbrane a muníciu v tých časoch naozaj ne-
bola núdza a obaja vojaci chodili priamo ovešaní rôznymi zbraňami.
Cez plecia mali prevesené aj po dva samopaly, na opaskoch graná-
ty, pištole, cez prsia pásy nábojov a kde–kade rezervné zásobníky.
Ukrývali sa v lesoch a pre poživeň sa zastavovali podvečierkom
u gazdov na kopaniciach a objavovali sa raz tu – raz tam. Gazdovia,
hoci neradi, pod hrozbou odistených samopalov boli nútení ich po-
hostiť i nabaliť potravinami a samozrejme aj pálenkou.
Prítomnosť týchto dvoch trvala v našich horách už niekoľko
- 154 -