Page 147 - Kronika

Miro Blaha spomína
Naši chlapi

A čo naši chlapi? Nuž nemali to ľahké. Niekedy podvečer dorazil
do našej pivnice a rozkázal chlapom – Pašli ! Ženy plakali a utrmá-
caní chlapi sa okolo polnoci vracali nazad do pivníc a rozprávali, ako
museli nosiť na chrbte ťažké pancierové päste tam, kde im vojaci
rozkázali. Niekedy zas prišiel príkaz kopať zákopy. Platidlom, ktoré
dokázalo urovnať spory medzi civilným obyvateľstvom a vojakmi,
bola pálenka. Bol to vzácny artikel. Ten úzkostlivo strážili ženy.
Prelievali skromné zásoby do dvojdecových fľašiek a zahrabávali
do uskladnenej kopy zemiakov, alebo do perín. Dokonca dobrá
skrýša bola aj plienky a povojníky maličkých detí, mojej malej sestry
a bratranca Igora. Skoro každý večer sa ozývalo v našej pivnici vy-
krikovanie – „Daváj vodku!” – nastalo vyjednávanie – ženy hovorili
– vaši súdruhovia už všetko vypili, vy ste včera vypili, už nemáme ani
slzu. Keď ale vojaci začali vyťahovať pušky, alebo pištole, vyhrážali
sa, že zastrelia chlapov, čo už mali ženy robiť – vytiahli tú najmenšiu
fľaštičku a ponúkli. Vojaci mali svoje skúsenosti – neraz sa stalo, že
dostali otrávenej pálenky. Vždy preto zavolali gazdu, aby sa najskôr
napil sám. Daváj, upi ! Ak si ale gazda dával poriadny dúšok, netr-
pezlivo mu odtrhli od úst fľašu a častovali sa sami.

Starý a nový kostol

V tom čase boli v Terchovej dva kostoly. Starý kostol sv. Mar-
tina a nový – sv. Cyrila a Metoda. V čase príchodu Rusov boli
usadení v starom kostole Nemci a do nového sa nasťahovali Rusi.
Kostoly boli od seba vzdialené len niekoľko sto metrov, oddeľovala
ich len veľká farská záhrada s ovocnými stromami. Nemci sa brá-
nili, Rusi robili aj niekoľkokrát za deň výpady cez záhradu v snahe
dobiť túto poslednú baštu Nemcov. Z veže kostola bol dobrý výhľad
na záhradu, preto konvenčnými zbraňami splniť túto úlohu nebolo
možné. Až po dovezení ťažkých zbraní – diel – nastala zmena.
Strela z dela zasiahla vežu starého kostola a Nemci sa stiahli sme-
rom na Varín.

- 147 -