Page 158 - Kronika

Miro Blaha spomína
aj dátum, čas, miesto prípadných svedkov zásahu a pokiaľ sa to dalo
zistiť aj meno, hodnosť, príslušnosť k útvaru a iné podrobnosti o za-
strelenom nepriateľovi.
Nevie sa to, ale je veľmi pravdepodobné, že pri mimoriadnej
ochrane a pre krátkosť času do konca vojny obe bárišne prežili voj-
nu. Možno, že po skončení vojny, vyznamenané najvyššími radmi,
sa ešte často objavovali na tribúnach pri príležitosti Prvého mája,
či pri oslavách Dňa víťazstva – vtedy ešte oslavovaného deviateho
mája.

Krstiny

Príhodu z mojich krstín často spomínali moji rodičia. Narodil som
sa v januári v roku 1940. V tom roku bola vraj veľmi tuhá zima, cesty
boli zaviate niekoľko metrovými snehovými závejmi, Terchová bola
odrezaná od sveta a dostať sa tam od Žiliny, alebo Varína sa dalo
len na saniach.
Keď mala nastať chvíľa môjho narodenia poslal môj otec kočiša
so saňami do Varína pre doktora Poláčka. V tom čase v Terchovej
lekár nebol. Varín nebol veľmi ďaleko, ale kým sa pán doktor vychys-
tal, zababúšil sa do fusaka a kožušín, ja som sa už prudko ponáhľal
na svet. Za pomoci šikovnej pôrodnej baby – babicule Verony som
o štvrť na sedem ráno sedemnásteho januára 1940 uzrel svetlo
sveta.
Pri príchode doktora som už bol okúpaný, zabalený do povijaka.
Otec pána doktora pohostil, vypilo sa hojne poldecákov na moju
počesť, doktora nabalili slaninou, jaternicami, klobáskami – skrátka
všetkým čo zabíjačka dala a až niekedy podvečer ho, trochu pod-
guráženého, odviezol kočiš znovu na saniach domov. Starej mame
vo Varíne najskôr oznámili že v Terchovej u notárovcov sa narodila
dcéra, no keď sa starý apa dozvedel o mojom narodení, pyšne sa
každému chválil že sa mu narodil prvý vnuk, ktorý sa volá Blaha. Na
svete už boli bratranci, ale to boli po dcérach starého apu, a preto sa
volali Kapasnovci a Horeckovci.
Po určitom čase nastala doba môjho krstu. Dlho sa vyberali

- 158 -